Poézia pre všetkých. Most do srdca

31.03.2022

Zaujímavá básnická zbierka od zvolenského výtvarníka Jozefa Weisa ponúka rôznorodé básne. Na začiatku básnickej zbierky zisťujeme, že písal všetky tieto verše, keď sa cítil opustený a sám, a to vyprodukovalo nádherné básne, ktoré sú zo života, o živote a ľuďoch.

Básne sú rozdelené do piatich častí. V prvej sa nachádzajú spomienkové básne, v ktorých sa lyrický subjekt vracia do detstva, pripomína si rodičov a život v tej dobe. S pribúdajúcim vekom sa v básňach objavujú aj jeho synovia a život v básňach plynie od detstva až do dospelosti, kedy je on sám otcom. Druhá časť sú básne na tému tvorby, pričom ide prevažne o výtvarnú tvorbu. Po nich nasledujú básne z ciest, ktoré počas svojho života absolvoval. Názvy básní sú častokrát pomenované po mieste, na ktorom sa lyrický subjekt vyskytol. Neskôr sa objavuje aj téma lásky - lásky k žene. Autor v chronológii postupuje a tieto básne začínajú sondou do jeho mladosti a vzťahov. Posledná časť básnickej zbierky má názov "ŽIVOT". Tu sa nachádzajú veľmi aktuálne básne, ktoré zachytávajú izoláciu, ktorá nás v posledných dvoch rokoch života sužovala.

Básnickú zbierku vnímam veľmi pozitívne, je ľahko čitateľná a každý si v nej príde na svoje. Príbeh dotvárajú aj ilustrácie, ktoré sú sépiovo hnedé. Spôsob tvorenia básní je novátorský, a preto si ich môže prečítať každý človek aj bez literárneho vzdelania. Zaujalo ma, že básňami veľmi dobre reflektoval aj dobu, ktorú žijeme. Celkovo vnímam básnickú zbierku ako "poéziu pre všetkých", ktorá má potenciál zaujať práve svojou jednoduchosťou.

                                                                                                                                                                                                         Barbora Gazdíková

Jozefa Weisa zo Zvolena síce poznáme najmä ako výtvarníka, cestovateľa, fotografa, publicistu či filmára, ale priatelia ho vnímajú aj prostredníctvom záľub, medzi ktorými má obrovské miesto jazda na bicykli. Keď som uvažoval, ktorý motív si zvoliť, aby som čo najpresnejšie uchopil básnickú prvotinu Jozefa Weisa, napadla mi práve táto jeho vášeň k cyklistike. A konkrétne? Konkrétne koleso. Totiž aby sme sa mohli viezť, musia byť kolesá bicykla v poriadku. Okrem toho, že sú dostatočne nafúkané, základom je ich kostra - stredový oblúk a pevne ukotvené špice. Básnická prvotina autora tiež pripomína koleso, ktoré má svoju pevnú kostru. Zo stredu, ktorý môžeme vnímať ako autorovo vnútro, vychádzajú hlboko ukotvené motívy bytia Jozefa Weisa. Rodné korene v podobe regiónu, v ktorom začal spoznávať svet, ale aj v podobe milovaných ľudí, ktorí ho naučili chodiť a viedli ho k tomu, aby tušil, ako to vo svete chodí. Nezabudnuteľné momenty, ktoré ostávajú v autorovi hlboko zapísané. A takto by sme mohli pokračovať aj ďalšími motívmi, ktoré Weis postupne rozpisuje do básní a tým ponúka čitateľovi kľúče, aby tak vstúpil do jeho sveta. Nejde o náročné metafory, nejde o tvorbu, ktorou by chcel autor povyhrávať polovicu literárnych súťaží. To nie sú méty Jozefa Weisa. Ako sám hovorí, rád sa stretal s velikánmi ako Jozef Urban či Mikuláš Kováč, ale nemá za cieľ približovať sa im. On vlastne len tak od srdca roztáča kolesá života a čaká, kto sa s ním zvezie.

                                                                                                                                                                           Marcel Páleš