Barbora MAJEROVÁ

Čo vás inšpirovalo k napísaniu knihy Prebudená? Je príbeh Sáry inšpirovaný aj vašimi vlastnými zážitkami alebo skúsenosťami z okolia?

Inšpiroval ma človek, ktorý mi raz povedal: "Vieš veľmi dobre zachytiť pocity aj myšlienky." Bol mi veľmi blízky – a zároveň to bola podpora mojej komunity na sociálnych sieťach. Keď som zverejnila prvé štyri strany, ľudia mi začali písať, že to musím dopísať. Príbeh je inšpirovaný skutočnými udalosťami, mojím vlastným životným príbehom, ktorý som upravila do takej formy, aby čitateľ mohol nahliadnuť nielen do života Sáry, ale aj do jej mysle a srdca.

Čo pre vás osobne znamená byť "prebudená"? Ako by ste túto premenu opísali slovami mimo kontext knihy?

Prebudená pre mňa znamená viac než len slovo. Znamená naplno žiť, naplno dýchať, naplno veriť – a byť odvážna. No hlavne to znamená vedome kráčať prítomnosťou so silnou sebareflexiou svojho života.

Pôsobíte aj ako lektorka tanca. Naberal sa niektorý moment z knihy aj medzi vašimi klientkami?

Moju úlohu inštruktorky zumby milujem a je to súčasť aj príbehu v knihe. Avšak samotná inšpirácia nevychádzala z príbehov žien na hodinách. Ich podpora na mojej ceste s knihou však bola obrovská – a som im za ňu nesmierne vďačná.

Učíte zumbu – ako ste sa dostali práve k tomuto tancu? Prečo práve zumba?

Tanec som vždy milovala. Bol pre mňa veľmi dôležitý a celý život som ním doslova žila. Životné okolnosti ma však na čas od tanca odklonili. A tak, keď som opäť nabrala odvahu, rozhodla som sa pre zumbu. Chcela som spojiť všetky tance dokopy a zároveň odovzdať ľuďom radosť a energiu. Zumba o tom presne je – a neľutujem toto rozhodnutie ani na chvíľu. Milujem svoje hodiny a dievčatá, ktoré mi za ten čas prirástli k srdcu.

Sára počas príbehu prechádza veľkým vývinom. Ktoré momenty v jej živote považujete za najzásadnejšie?

Myslím si, že všetko, čo žijeme dnes, ovplyvňujú rozhodnutia z minulosti. Každé jej rozhodnutie bolo dôležité, aby dospela k svojmu skutočnému jadru. Za kľúčový moment považujem ten, keď sa rozhodla začať s podnikaním a začala pomáhať iným. Spoznala vtedy nielen svoj život, ale aj životy ľudí okolo seba. Práve vtedy pochopila, ako funguje svet, vzťahy – a čo je v živote naozaj dôležité.

Jednou z hlavných tém knihy je viera v seba a sila odpustenia. Čo by ste odkázali ľuďom, ktorí si touto cestou ešte len prechádzajú?

Odkázala by som im, aby nikdy nepochybovali o sebe. Aj pád je v poriadku. Aj zlé veci nás dokážu posilniť a naučiť pokore. A najmä – ak konáme s čistým zámerom, život nás nikdy nenechá padnúť. Čitateľom som chcela ukázať, že všetko pramení z detstva. No ak kráčame ďalej a nezatvoríme srdce, dokážeme zvládnuť čokoľvek. Ak si dovolíme pustiť sa istôt a ísť vpred, čaká nás nový a silnejší príbeh.

Ako vnímate vzťah medzi láskou k sebe samému a schopnosťou vytvárať zdravé vzťahy s ostatnými – čo sa snažíte cez Sáru čitateľom ukázať?

Najdôležitejšia je úprimnosť k sebe aj k druhým. Láska k sebe nie je o sebectve, ale o sile a slobode. Láska neznamená podriadiť sa – ale byť rešpektovaná. Láska k sebe je základom každého zdravého vzťahu. Ak poznáme vlastnú hodnotu, dokážeme ju vnímať aj u druhých.

Prečo je podľa vás v dnešnej dobe dôležité pripomínať si hodnoty ako láskavosť a ľudskosť – k sebe aj k iným?

Aj keď často počujeme, že svet je plný zloby, verím, že to, v akých pocitoch sa nachádzame, si aj priťahujeme. Ak vyžarujeme láskavosť, láskavosť sa nám vráti. Život ma naučil, že len láska, hodnoty a morálka nás môžu usmerniť a viesť. A vďaka nim sa dokážeme rozhodovať správne, aj keď je to ťažké.

Vnímate, že sa spoločnosť otvára témam ako duševné zdravie, trauma či sebaláska viac než v minulosti? V čom by sme sa ešte mohli ako spoločnosť posunúť?

Áno, vnímam to veľmi intenzívne – a o to viac ma to teší. Ľudia sa učia pozerať na svoje detské zranenia a chápu, že tam sa to všetko začína. Verím, že vždy existuje cesta k uzdraveniu – či už cez knihy, terapiu, prírodu, ticho alebo rozhovory. Ako spoločnosť sa môžeme posunúť vtedy, keď sa naučíme pozerať na seba – úprimne, bez obalu. Keď pochopíme samých seba, dokážeme pochopiť aj ostatných.

Ako dlho vám trvalo napísať túto knihu a aký bol váš tvorivý proces?

Kniha bola napísaná pomerne rýchlo – približne za dva mesiace. Vznikala z mojich vlastných skúseností. Som mamička dvoch detí, venujem sa podnikaniu aj vedeniu hodín zumby – preto som si písanie musela naplánovať. Vždy večer, keď deti zaspali, som sadla a písala. Dokonca som celú knihu napísala cez mobilný telefón, pretože vtedy som nemala notebook. Každá emócia bola pri písaní silná – ale najradšej som písala tie vtipné pasáže. Po každom odseku som ich posielala mojej kamarátke Silvii, ktorá bola mojím najväčším fanúšikom. Verila vo mňa viac než ja sama.

Aký bol váš najemotívnejší moment pri písaní príbehu? Boli scény, ktoré sa vám písali ťažko?

Paradoxne, scény, ktoré by čitateľom mohli pripadať najťažšie, boli pre mňa už spracované – a teda jednoduchšie na písanie. Najemotívnejšia pre mňa bola posledná kapitola – Melódia lásky.

Práve táto kapitola mi ukázala tie najkrajšie pocity. Vždy, keď si na ne spomeniem, zahrejú ma na srdci. Mala som pocit, že tie okamihy prežívam znovu a znovu – a zakaždým som za ne ďakovala.

Myslíte si, že písanie Prebudenej bolo pre vás zároveň aj istým druhom terapie alebo sebareflexie?

Jednoznačne áno. Ešte viac a hlbšie som pochopila, že každý jeden krok, ktorý som urobila, bol dôležitý. Písaním som si mnohé veci ujasnila – a zároveň som si potvrdila, že cesta, po ktorej idem, je správna. Bola to liečivá skúsenosť.

Plánujete nadviazať na príbeh Sáry alebo písať ďalšiu knihu s podobnou tematikou?

Áno, plánujem – a vlastne už aj píšem pokračovanie s názvom Prebudená 2. Verím, že z tohto príbehu môže vzniknúť krásny "seriál" kníh. Momentálne pracujem aj na audioknihe – a mám v hlave ďalšie veľké plány, ktoré si zatiaľ nechám pre seba. Ale ak budú čitatelia Prebudenú sledovať, určite sa majú na čo tešiť.

Ak by si čitateľ mal z knihy Prebudená odniesť jedinú myšlienku alebo pocit, čo by ste si priali, aby to bolo?

Odvaha. Viem, že bez odvahy by som nedokázala nič z toho, čo sa dnes deje. Veľakrát som začala niečo robiť bez toho, aby som vedela, ako to dopadne – ale jednoducho som to urobila. Písanie knihy nebolo o istote, ale o odvahe. Ak niečo cítiš, urob to. A ak to tak má byť, život sa už postará o zvyšok.

BARBORA GAZDÍKOVÁ