Čo pripravujeme

Siniša Glavašević: Príbehy z Vukovaru. Preklad: Lýdia Camponi, Marianna Kamenická. Z chorv. originálu: Siniša Glavašević, Priče iz Vukovara, ktorý vyšiel vo vydavateľstve: Matica Hrvatska, Záhreb 2007

Vojna je skutočne to najhroznejšie a najničivejšie, čo môže ľudstvo postretnúť. Zmysel mnohých gest, jednotlivých slov a značiek, ktoré sme ešte do včera hrdo používali, sa teraz, vo víre smrti, stal jasnejším. Vukovar je zaručene to najúprimnejšie mesto na svete, pretože odraz každého vysloveného slova sa okamžite odzrkadľuje aj v srdciach hovoriacich. Vo Vukovare sa vám dnes nemôže stať, že vám niekto zaželá dobrý deň bez toho, aby to tak skutočne myslel. Keď sa pýtajú na vaše zdravie, nemajú na mysli nádchu, reumu, či niečo podobné. V skutočnosti ich zaujíma váš život a rany, ktoré ste mohli utŕžiť hoc aj vtedy, keď ste poslušne sedeli v pivnici. Mohli ste ich utŕžiť, aj keď ste pomáhali niekomu na ulici. Brok, šrapnel, guľka sú rýchlejšie ako vaše myšlienky a drsne prerušia aj ten najkrajší detský sen. Ako tomu šesťmesačnému dieťaťu v matkinom náručí. Zničia aj tie zriedkavé vzácne chvíľky, ktoré si všetci zachvátení vojnou ukradnú, aby aspoň v predstavách boli so svojimi drahými.

Verte mi, že vojna je najväčšia podlosť, ktorú vo svojej zvrátenosti človek vymyslel - možno preto, aby mohol, keď bude po všetkom, síce s ľútosťou, ale znovu, hanobiť.

Zdá sa mi, že som jeden z mála šťastlivcov, ktorým sa podarilo zapísať svoju myšlienku pri pátraní za strateným či ešte nedosiahnutým, to je vlastne jedno. A popri písaní, niekde v hĺbke svojej duše, a niekedy aj pred živým obrazom krvi, smrti a ničenia, som nikdy nezabúdal na bojovníkov, chorvátskych obrancov, ktorí nemali to šťastie, ktorí sa nedožili svojich myšlienok a už vôbec nie svojich rodín a svojich lások.

V ich mene prijmite aj moje prvé slovo, slovo pravdy a lásky.

Rudo Ovečka: Príbeh D & J

Voľné pokračovanie krásneho, jemného a emocionálne naplneného skutočného príbehu zo začiatku 80. rokov 20. storočia o láske a vzájomnej pomoci. Čochvíľa pridáme konkrétnosti.

Igor Lebiedzík: Lov na colníka

Niektorí ľudia si myslia, že sú nesmrteľní. Majú v rukách neobmedzenú moc, nerešpektujú zákony a myslia si, že môžu dokonca rozhodovať o živote a smrti druhých. Lenže...

Skvelý kriminálny román. Máte sa na čo tešiť! Čochvíľa pridáme konkrétnosti.

V poradí druhá kniha epigramov hudobníka, rezbára, všestranného umelca Jozefa Pobočíka staršieho Polepšovňa svedomia briskným spôsobom uchopuje témy nedokonalých ľudských vlastností, pováh, správania, medziľudských vzťahov. To je však len prvý z troch oddielov tejto publikácie, ktorý nazval rovnomenne s názvom celej knihy a príznačne: Polepšovňa svedomia. Druhým oddielom je súbor epigramov s názvom Pichanie do osieho hniezda, kde jemu vlastným trefným a doslova "pichľavým" spôsobom konfrontuje súčasnú nevábnu politickú situáciu, ktorá v histórii Slovenska nebývalým spôsobom ovplyvňuje aj správanie sa samotnej spoločnosti. Do centra pozornosti si neberie iba vlastnosti typické pre politiku (napr. pokrytectvo, ľstivosť, lživosť pretvárku,...), ale nie okrajovo, ba dokonca centrálne si všíma otázky súčasnej propagandy, "vymývania mozgov", s tým súvisiacu povrchnosť a ľahostajnosť ľudí, rozširujúcu sa roztrieštenosť spoločnosti, rozvíjajúcu sa vzájomnú nenávisť medzi ľuďmi. Je zrejmé, že druhý oddiel predstavuje jadro epigramatickej zbierky, pomyselný vrchol diela. V tretej časti nazvanej A teraz vážne si však už všíma príjemné situácie, pozitívne emócie a hľadá nádej. A teraz vážne teda reprezentuje optimizmus v jeho náhľadoch do budúcnosti, optimizmus v lepšie smerovanie ľudstva samého, vyjadruje nádej, že v spoločnosti sa predsa len nachádzajú aj pekné a dobré nuancie, nie všetko je negatívne, dobro a láska predsa nemôžu a nesmú byť potlačené, takisto aj ľudská dôstojnosť a stabilita žitia.

Život

Niekedy nádherný,
niekedy boľavý,
raz dušu poraní,
raz hlavu napraví.
Keď kvety maľuje,
sypú sa naň chvály.
Vzápätí krutý je
a tie kvety spáli.
Aj keď náš život je
taký či onaký,
už to, že žijeme,
už v tom sú zázraky.

Kristína Pulišová: Raz mi zima rozprávala...

V zime sa naoko všetko vyčisťuje a vybieľuje. Pred Vianocami máme dokonca pocit, že sa zázračne očisťujú aj naše myšlienky, a my, veľkí dospelí, sa odrazu stávame aspoň na chvíľu deťmi. Nostalgicky blúdime vo svojom detstve a hľadáme neposedného chlapca či copaté dievčatko pri vianočnom stromčeku, ktoré tak rýchlo vyrástlo. A čas nepostojí, prechádza našimi dlaňami bez opýtania tak rýchlo, až odrazu zistíme, že už nemôžeme len tak, kedykoľvek, ako niekedy dávno, robiť anjelov v snehu. Bez detstva sa totiž snehoví anjeli robia oveľa ťažšie.

5 krásnych, emóciami nabitých rozprávočiek pre deti o vzťahoch medzi zvieratkami v zimnom lese, kde padajú vločky snehu a stromy sú postriebrené čerstvým snehom alebo inovaťou rozprávajú o spolupatričnosti, vzájomnej pomoci. Riešia vzťah medzi dobrom a zlom, otázky spravodlivosti a lásky.

Kniha je bohatá na krásne ilustrácie od Radoslavy Hrabovskej.

Väzba: tvrdá

Počet strán: 80, plnofarebné vnútro

Predpokladaná dostupnosť: október - november 2023