OZNAMY A AKCIE

PREZENTÁCIA KNIHY ANNY JÓNÁSOVEJ POVESTI Z HORNÉHO KONCA BRVNIŠŤA

22.8.2021, Galanta-Javorinka

22. augusta sa v Galante - v mestskej časti JAVORINKA uskutočnila krásna akcia: prezentácia knihy autorky Anny Jónásovej POVESTI Z HORNÉHO KONCA BRVNIŠŤA. Autorka túto knihu povestí venovala aj Javorinčanom, ktorí sú 4. generáciou potomkov skupiny obyvateľstva Brvnišťa, ktorá presne pres 100 rokmi odišla za lepším životom do Galanty, v tých časoch menej osídlenej. Tieto povesti sú však súčasťou aj ich duchovného a kultúrneho dedičstva. Akciu emotívne a pôvabne ako vždy moderovala pani Ľudmila Horváthová. Prítomný bol aj výtvarník, rezbár a hudobník JOZEF POBOČÍK ml., ktorý knihu Povesti z horného konca Brvnišťa prekrásne ilustroval, rovnako aj ako dve detské knižky Anna Jónásová o Dorotke. Podujatie hudobne sprevádzal autorkin brat, rezbár, výrobca nádherných slovenských fujár a rífových píšťaliek a umelec, JOZEF POBOČÍK st., ktorý nádherne zaspieval a na fujare, rífovej píšťalke a drumbli zahral považské ľudové piesne. O Jozefovi Pobočíkovi st. a výrobe rífových píšťaliek natočila RTVS viacero dokumentov. Obecenstvo i autorka spievali s ním. Bol to krásny, nezabudnuteľný zážitok. S príhovorom vystúpila pani autorka Dr. Anna Jónásová, poslanec galantského mestského zastupiteľstva pán Milan Zeleňák a Eva Čulenová ako vydavateľka. Atmosféra bola nádherná, uvoľnená a veľmi príjemná; bola plná milých a krásnych ľudí.

Veľmi sa tešíme, že naše knihy sú hodnotné, kvalitné a ľudia majú radi ich aj našich autorov, ktorých diela istotne obohatia slovenskú národnú kultúru. A to je naším cieľom ako vydavateľstva. Preto sme za takýchto skvelých autorov skutočne vďační. Kniha POVESTI Z HORNÉHO KONCA BRVNIŠŤA a obe detské knihy o Dorotke, ako aj posledné kusy diela ŽENY RODU ESTERHÁZYOVCOV sú dostupné u autorky: oz.jonasova@gmail.com alebo aj u nás (e-mailom, telefonicky, cez Messenger). Bližšie sa môžete pozrieť v položke Vydané publikácie.

Tu sú videá:

1. Jozef Pobočík st. z Brvnišťa hrá na vlastnoručne vyrobenej rífovej píšťalke:

https://youtu.be/1Feqj0M07tI

2. Jozef Pobočík st. z Brvnišťa spieva brvnišťské ľudové piesne:

https://youtu.be/3bB0ctd1H4M

3. Dr. Anna Jónásová - autogramiáda jej knihy Povesti z horného konca Brvnišťa. Galanta-Javorinka, 22.8.2021:

https://youtu.be/x8jbaKcdL6A

KRST BÁSNICKEJ ZBIERKY #VYKRIVENIE OD AUTORKY MAJI JACKOBS JAKÚBEKOVEJ

21.8.2021, Trenčín

21.8. sa v Trenčíne uskutočnila krásna a veľmi kultivovaná akcia privítania knihy Maji Jackobs Jakúbekovej #Vykrivenie do života. Túto príjemnú a podnetnú akciu moderovala Patrícia Gabrišová, ktorá spolu s autorkou predstavili knihu vo forme rozhovoru a na základe neho sa rozvinula aj diskusia. Krstnými otcami boli Ján Tazberík a Erik Ondrejička. Krstilo sa Literárnym týždenníkom, ktorému autorka vzdala týmto hold i poďakovanie, lebo to bol práve Literárny týždenník, ktorý ako prvý uverejnil recenziu jej knihy.

Podujatie hudobne bravúrne sprevádzal Erich Vladár.

Na krste sa zúčastnilo veľa príjemných ľudí, čím akcii dali punc dôstojnosti a umeleckosti.

Veríme, že jej nová kniha #Erised, o ktorej tiež bola na krste reč, príde na svet čo nevidieť. Určite vás budeme o jej príprave a publikovaní informovať.

Tu je video:

Krst básnickej zbierky Maji Jackobs Jakúbekovej #Vykrivenie

https://www.youtube.com/watch?v=er7qVDV8HBI

Matica slovenská prichádza do virtuálneho priestoru s novou elektronickou platformou časopisu, ktorý máme česť graficky vyrábať, venovaného svetu slovanských matíc a inštitúcií a Slovákov žijúcich v zahraničí s príznačným názvom Slovanský obzor. Slovanský obzor je aktuálne dostupný ako elektronické periodikum na webovej stránke

https://matica.sk/slovansky-obzor/

Medzinárodný dosah Slovanskému obzoru zabezpečujú jeho tri jazykové mutácie - anglická, ruská a slovenská.

OZNAM!

11. 7.2021 sa na amfiteátri v Galante uskutoční koncert Mira Jaroša a pred ním predstaví autorka Dr. Anna Jónásová svoju najnovšiu knihu Dorotka a jej spolužiaci z 1.B.

Knihu bude možné aj kúpiť.

Využite peknú akciu na výlet so svojimi detičkami!

OZNAM!

Dňa 11. 7. 2021 sa na amfiteátri v Hornej Marikovej uskutočnia 28. Marikovské slávnosti. Bude sa tu predávať aj kniha Zuzany Gardoňovej DIALEKT HORNEJ MARIKOVEJ V OBRADOVOM ZVYKOSLOVÍ!

Príďte, zabavte sa a nepremeškajte príležitosť kúpiť si túto knihu priamo u autorky:-)

Do Literárneho týždenníka sme poslali recenziu Evy Čulenovej najnovšej knihy Anny Jónásovej POVESTI Z HORNÉHO KONCA BRVNIŠŤA. Ponúkame časť z nej:

Kniha obsahuje desať povestí, v ktorých sa postupne odokrýva spôsob života i ontologické predstavy brvnišťského obyvateľstva. Povesti spracúvajú prírodné javy, ktoré ovplyvňovali život obyčajného ľudu - také javy, ktoré si buď nevedeli vysvetliť a báli sa ich (povesti Svetlonos, Zlaté stádo, Čertova skala,...), alebo im pomáhali (Neto). Autorka si však veľmi výrazne všíma aj ľudskú stránku dedinského života, hrdinov povestí. Čitateľ v každej povesti cíti a vníma aj silný morálno-etický rozmer; autorka spracúva aj správanie sa človeka k človeku, naznačuje základné a tie najhlbšie hodnoty človeka, spoločnosti a ich života. V rámci literárneho spracúvania povestí sa zaoberá aj takými ľudskými vlastnosťami, ako sú smelosť, odvaha, súcit, empatia, ľútosť, obetavosť, chamtivosť, povýšenectvo, mamonárstvo,... Povesti slúžia aj ako zrkadlo medziľudských vzťahov; ukazujú, ako v realite fungujú partnerské vzťahy, vzťah rodiča a dieťaťa, kamarátske a susedské kontakty, dokonca i vzťah lekára a pacienta (Tutajka), no ukazujú i vzťahy nadradenosti i podradenosti. Autorka vie, ako by mali medziľudské vzťahy fungovať, dokáže rozoznať dobro od zla, v textoch povestí, ktoré zozbierala, cítiť aj jej vlastné postoje k týmto fenoménom: odsudzuje ubližovanie druhým, presadzuje vzájomnú pomoc a empatiu (Zlaté stádo, Vlačuha, Tedzo, O studničke, pri ktorej plakávalo dieťa, Neto, ...). Povesti vo všeobecnosti sa zaoberajú dichotómiou dobra a zla, a inak to nie je ani v brvnišťských textoch. Takáto polarita vychádza zo samotného žitia obyčajného ľudu, nezriedka utláčaného, podrobeného nejakej vyššej moci, porobeného, poslúchajúceho, pracujúceho. Takíto ľudia pochopiteľne túžili po spravodlivosti, rešpekte, (seba)úcte, porozumení a rovnosti, ale aj láske, pochopení a mieri. Keďže toho ale vo svojom reálnom živote mali nedostatok, svoje túžby pretavili do svojej slovesnosti; najmarkantnejšie sa ukazujú práve v rozsiahlejších žánroch, ako sú práve povesti.

A to je autorkiným poľom pôsobenia. Už v jej predchádzajúcich dielach sú motívy spravodlivosti, empatie a súcitu veľmi zrejmé (najmä v jej detských knižkách o Dorotke, ale pozorný čitateľ ich zacíti aj v dvojzväzkovej monografii Ženy rodu Esterházyovcov i v náučných dielach Theone. Mária Terézia Artnerová a Samuel Neufeld a jeho galantská tlačiareň). Možno tento jej veľmi výrazne vyvinutý cit stál niekde v pozadí jej motívov skompletizovať a literárne spracovať tieto povesti.

Treba konštatovať, že tento žáner jej autorskému peru veľmi vyhovuje. Mohla sa síce uberať cestou v intenciách etnografického výskumu, no rozhodla sa pre beletrizáciu základného zápisu štruktúry a témy povesti. Texty sú spracované citlivo, cítiť v nich ľudskosť a pochopenie. Hoci žáner poskytuje pre autora veľa možností zabočiť aj do vôd magickosti, čarov, snovosti, autorka neskĺzla do tejto roviny. Drží sa racionality, nedovoľuje sebe ani čitateľovi vnoriť sa do "močiarov" iracionality. Naopak, keď vidí, že ľudia si niektoré javy nevedeli vysvetliť, sama ich prostredníctvom faktov vyplývajúcich z danej povesti vysvetľuje a ozrejmuje. Vynikajúcim príkladom je rozsiahlejšia povesť Vlačuha: v nej miestni ľudia videli pohybovať sa po ich políčkach temnú bytosť, ktorá ničila ich úrodu. Nevedeli si vysvetliť, kto je tá bytosť, báli sa jej, prisudzovali jej zlú čarodejnú moc a v rámci obrany svojho majetku ju chceli navždy zlikvidovať. No autorka neostáva len pri predsavách ľudí; zachádza do hĺbky a - stále sa pridržiavajúc materiálu povesti - vysvetľuje, že údajná čarodejná Vlačuha (ako si ju ľudia nazvali), je vlastne len nešťastná chorá bytosť, ich susedka z dediny, ktorá potrebuje pomoc. Podobné javy vidíme aj v povesti Ako huncút Jano víly dobehol: tu sa ľudia z dediny báli zlých víl, ktoré mordovali ľudí, utancovali ich k smrti a pod., ale hrdina povesti sa im dokázal vzoprieť, a tým ukázal ich slabosť, ale aj ľudskosť. Týmto postupom sa vlastne ukazuje, že ľudia sa nemusia báť, ak sa vrátia do roviny racionality.

Knihu Jána Hudaniča Vietnam. Vojakove spomienky bude predávať aj knižná sieť Ikaru. V ktorých kníhkupectvách ju nájdete, Vás budeme informovať v blízkej budúcnosti.

Básnickú zbierku Maji Jackobs Jakúbekovej #Vykrivenie nájdete tiež v knižnej sieti Ikaru a Martinusu.

V Literárnom týždenníku č. 17 - 18 z 12.5.2021 vyšla recenzia Evy Čulenovej knihy Jána Hudaniča Vietnam. Vojakove spomienky - spomienky priameho účastníka, bývalého vojaka armády USA, na túto nespravodlivú, krvavú vojnu, ktorú neopodstatnene viedli USA na území, ktoré ich nemalo čo zaujímať: https://www.literarny-tyzdennik.sk/.../literarny.../

Pre záujemcov Vám časť z nej ponúkame tu: Mottom jeho knihy je: "Jedna takáto vojna stačí." Autor mnoho rokov od zážitkov z krvavej vietnamskej vojny, až doteraz, nosí v sebe traumu, hnev, pociťuje strach a uvedomuje si zodpovednosť USA za mnohé zbytočne ukončené životy Vietnamcov, no i vlastných ľudí; pociťuje hanbu za utrpenie, ktoré americká armáda spôsobila vietnamskému ľudu. Vo svojej knihe Vietnam. Vojakove spomienky podrobne približuje čitateľovi historické okolnosti vzniku, priebehu i ukončenia vojny vo Vietname, analyzuje príčiny a z vlastného uhla charakterizuje chyby, ktorých sa Američania pri zapojení sa do tejto akcie dopustili: "Pred odchodom do Vietnamu sa Američania uberali trasou plnou rázcestí. Pri pohľade do minulosti sa mi zdá, že na každej križovatke v tvare ypsilon zasiahla akási neviditeľná ruka a tá amerických vojakov tlačila smerom, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou viedol k vojne. Keby prezident Roosevelt vysvetlil svoju stratégiu týkajúcu sa vietnamského sebaurčenia viceprezidentovi Harrymu Trumanovi, vietnamskej vojne by sa dalo predísť. Keby prezident Roosevelt v apríli 1945 nebol zomrel, vietnamskej vojne by sa dalo predísť. Keby sa v roku 1954 Spojené štáty aktívne zapájali do procesu plnenia Ženevských dohovorov, vietnamskej vojne by sa dalo predísť. Keby Eisenhowerova vláda nevybrala za prezidenta Južného Vietnamu Ngo Dinh Diema, vietnamskej vojne by sa dalo predísť. Keby Eisenhowerova vláda nezabránila vypísaniu volieb v Južnom Vietname, vietnamskej vojne by sa dalo predísť. Keby prezident Johnson neprerátal a neprecenil schopnosti amerických bojových jednotiek poraziť povstalcov v Južnom Vietname, vietnamskej vojne by sa dalo predísť." (Hudanič, s. 10)

Oznam!

Kniha POVESTI Z HORNÉHO KONCA BRVNIŠŤA od Anny Jónásovej a ilustrátora Jozefa Pobočíka ml. je už dostupná pre objednávanie.

Cena: 12,- eur + poštovné/ dobierka

Objednať možno cez náš mail (nižšie na tejto stránke), Facebook alebo cez mail autorky: oz.jonasova@gmail.com

PARAMETRE KNIHY:

Formát: 160 x 230 mm

Väzba: V8, tvrdá, plnofarebná

Vnútro: 124 strán; plnofarebné; ilustrácie

UVÍTANIE knihy POVESTI Z HORNÉHO KONCA BRVNIŠŤA od Anny Jónásovej a ilustrátora, maliara Jozefa Pobočíka ml. do života

V sobotu 12. 6. bola pokrstená kniha Dr. Anny Jónásovej POVESTI Z HORNÉHO KONCA BRVNIŠŤA, ktorú sme mali česť vydať. Krst prebehol priamo v obci Brvnište za prítomnosti pani starostky, muzikantov-folkloristov, sprevádzajúcich podujatie, medzi ktorými nechýbal ani autorkin brat, rezbár a hudobník Jozef Pobočík st., i početných hostí Ilustrátor, maliar Jozef Pobočík ml. tu zároveň prezentoval obrazy k tejto knihe. Pozrite sa na túto krásnu akciu v galérii článku:

https://mypovazska.sme.sk/c/22681990/galeria-krstili-knihu-povesti-z-obce-brvniste.html

Autorka knihu napísala na základe povestí, ktoré rozprávala jej mama Albína Pobočíková autorkiným deťom. Pochádzali z Brvnišťa, a preto túto lokalitu obe veľmi dobre poznali. Základné črty povestí si zapisovala do písanky a neskôr ich literárne spracovala.

Nový (zatiaľ) e-časopis MATICE SLOVENSKEJ Slovanský obzor, ktorému máme česť vyrábať grafiku. Časopis je zameraný na prinášanie najnovších informácií zo slovenskej kultúry, zo slovanského kultúrneho sveta, o činnosti slovanských matíc v ostatných štátoch. Dozviete sa aj o súčasnom živote Slovákov žijúcich v zahraničí, o ich aktivitách, najmä o ich rozširovaní a rozvíjaní slovenskej kultúry a slovenských tradícií.

Z recenzie Evy Čulenovej knihy americko-slovenského autora Jána Hudaniča VIETNAM. VOJAKOVE SPOMIENKY (uvádzame najmä pasáže s jeho vyjadreniami) poslanej do Literárneho týždenníka: Tesne pred Vianocami 2020 vyšla v banskobystrickom vydavateľstve Signis kniha bývalého vojaka armády USA Jána Hudaniča, autora narodeného síce v USA, ale so slovenskými koreňmi, ku ktorým sa hrdo hlási. (Autor momentálne žije na Slovensku.) Keď mal v roku 1965 Ján Hudanič 26 rokov, bol odvelený do vojny v Južnom Vietname. Tam, najmä v Saigone a jeho okolí, strávil dva roky a priamo sa zúčastnil nespravodlivej, podľa jeho slov skutočne hrôzostrašnej vojny. "Koncom druhej svetovej vojny sa Vietnamci so všetkou vážnosťou usilovali o nezávislosť od Francúzska. Uprostred bojov nás (USA; pozn. EČ) požiadali o pomoc, lenže my sme boli natoľko posadnutí snahou potlačiť rozmach komunizmu, že sme nedokázali uznať ich legitímnu snahu o sebaurčenie. Konajúc na základe nesprávnych predpokladov, však Spojené štáty preliali potoky krvi, zabili milióny ľudí, spôsobili nevysloviteľné utrpenie, ale pritom oficiálne nikdy neuznali svoje chyby, a doteraz sa ani neospravedlnili vietnamským ľuďom. Ak otvorene nepriznáme (autor mal na mysli USA; pozn. EČ) naše strašné chyby v juhovýchodnej Ázii, sme odsúdení páchať ďalšie chyby tohto rozsahu na iných miestach našej planéty /.../ Spravodlivosť si vyžaduje, aby sme (USA) prevzali zodpovednosť za svoje chyby, aby sme sa zmierili s vietnamským ľudom a aby sme ich odškodnili za utrpenie, ktoré museli pre naše chyby podstúpiť. A vôbec, Spojené štáty sa nesmú púšťať do vojny s kýmkoľvek bez toho, aby najprv objektívne a komplexne nevyhodnotili situáciu z hľadiska histórie, ako aj politickej situácie či kultúry v spornej oblasti. Už nikdy nesmieme vysielať našu mládež zabíjať a umierať v zbytočnej vojne." (Hudanič, s. 10) V auguste 1969 sa skončilo Hudaničovo obdobie jeho služby v armáde USA. "Obrátil som sa na oddelenie personálneho úradu armády o vyslanie do Nemecka - ak by som sa opätovne prihlásil do armády. Bol som informovaný, že ak by som sa chcel znovu zaregistrovať, okamžite by som bol nasadený späť do Vietnamu. Bola to čestná odpoveď. Nechcel som byť obeťou vojny, ktorú sme už prehrali. Tak som z armády vystúpil. Po šesťročnej službe v americkej armáde, z toho po roku a pol vo Vietname, som sa vrátil do civilu. Desať rokov som učil ruštinu na vysokej škole, ale moja hlavná kariéra spočívala v oregonskom štátnom Úrade zamestnanosti (úrad práce; pozn. EČ), kde som množstvu veteránov pomáhal nájsť si prácu. Veľa z nich prežilo boje vo Vietname a mali jazvy na dušiach. Niektorí boli tak ťažko traumatizovaní zážitkami z Vietnamu, že nemohli pracovať. Boli duševne neschopní. Nemal som vzdelanie na liečenie ich duševných postihnutí, ale keďže som tiež tam bol, mali vo mňa dôveru. Vedeli, že ja som tiež slúžil v "Name" (takto volali Vietnam; pozn. EČ), a tak cítili, že mi môžu povedať o svojich hrozných chvíľach, keď boli "na okraji pekla"; vedeli, že by som im rozumel a nesúdil by som ich za priestupky alebo strach. V mojich pohovoroch s traumatizovanými veteránmi som počúval príbehy, na ktoré by radi zabudli. Boli to príbehy odvahy, hanby, obety, hrôzy, krajného zármutku a horkosti. Niet slov na opísanie múk a útrap v dušiach mojich veteránov. Zdalo sa mi, že rozprávanie ich príbehov bolo akosi liečebné, akoby sa zbavovali ťažkého bremena. Ale som si istý, že nikto z mojich veteránov sa pri rozhovoroch so mnou úplne nezahojil. Všetci nosili temné spomienky z vojny v džungli po celý svoj život - až do posledného dychu. Naozaj bola ich generácia mučená. A kvôli čomu?" (Hudanič)

Veľmi zaujímavý rozhovor s našou autorkou MAJOU JACKOBS JAKÚBEKOVOU, ktorý realizovala PATRÍCIA GABRIŠOVÁ, o literatúre, filozofii, písaní diel i o tom, že "všetky cesty vedú do apoziopézy". Nech sa páči.

Z recenzie E. Čulenovej Cez oko subjektívu zbierky Maji Jackobs Jakúbekovej: #Vykrivenie. Banská Bystrica : Signis 2020 poslanej 30.4.2021 do Slovenských pohľadov:

Básne Maji Jackobs Jakúbekovej sa primárne orientujú na vzťah človeka a jednotlivca: poetka vychádza zo svojho názoru, že človek je zviazaný so spoločnosťou a tá ho ovplyvňuje, formuje jeho nazeranie na okolie i na seba samého; človeka ako mysliaceho a cítiaceho jednotlivca vníma ako súčasť spoločnosti. No tento človek však neprijíma názory a podnety spoločnosti automaticky; jej lyrická hrdinka má vlastný, často nekonvenčný postoj k realite. Má hlboké emócie, ktoré však autorka veľmi často vyjadruje drsným, niekedy až veľmi drsným jazykom. Básne tak získavajú punc dôveryhodnosti, úprimnosti prežívanie emócie, no navonok sa prostredníctvom neho prezentujú aj ako tvrdo racionálne, pertraktujú svoju lyrickú hrdinku ako drsného človeka s výrazným nadhľadom nad danou situáciou. No nie je to tak; pri detailnejšom čítaní Jakúbekovej básní vidíme i cítime jemnú dušu, hlboko prežívajúcu "vykrivenia" každodennosti. Veľmi dobrým príkladom je v slovenskej literatúre pomerne netradičná báseň #zaOknomMetra, v ktorej stručne a na pohľad drasticky vyrozprávala tragický príbeh bio-psycho-eko matky, ktorá ťuká do iphonu, samozrejme najnovšieho, zatiaľ čo kočík letí strmhlav / cez cestu. Ona však musí dokončiť vetu (má ujasnené priority) / aby matky na Modrom koníkovi (webová stránka pre matky s malými deťmi; pozn. EČ) vedeli / ako vychovávať svoje ratolesti / kočík sa vezie na nabúranom čelnom skle / kamionista neskoro zabrzdil... Z úmyselne hyperbolizovanej básne jasne zaznieva kritika súčasných ľudí, príliš ignorantských na to, aby sa zaujímali o vlastný život, o vlastnú podstatu. No zároveň tu cítime aj vyjadrenie veľkého smútku i strachu z toho, akí ešte ľudia dokážu byť a ako sa budú správať: nezmyselnejší / než celý nihilizmus / ktorý bol na nás / napáchaný / vyžíva sa / v bolesti a ľudskej ukrutnosti - / inú nepozná / o farby chudák ukrátený ... (#Intro, s. 43). Z dnešného pohľadu (táto recenzia je písaná v apríli 2021, kedy je spoločnosť až neľudsky a nenávistne rozdelená, na bežnej báze dochádza k diskriminácii, ba až aperteidu, ostrakizovaniu a perzekuovaniu ľudí s ínými názormi a pod.) sa javí, že autorka, ktorá tieto básne písala podstatne skôr pred spustením koronakrízy, vopred vycítila nedobré zmeny v spoločnosti vedúce k negatívnym postojom človeka k svojmu okoliu i k sebe samému. V mnohých svojich básňach badáme tento jej pocit, hoci, pochopiteľne, nedokáže pomenovať príčinu. Je však zjavné, že citlivo zachytáva najjemnejšie prejavy pohnútok človeka, jeho správanie i vnímanie. V roku 2021 sa ukazujú jej básne doslova prorocké.

Nové číslo Slovenských národných novín a v ňom nami graficky vyrábaný OROL TATRANSKÝ (5-2021) je tu! Čo v ňom nájdete?

-Úvodník Evy Čulenovej k tomu, čo by si o nás myslel Aristoteles,

-báseň Kataríny Marcinkovej o jari,

-rozhovor Marcelíno Páleš so žiakmi a pedagogičkou Gymnázia na Ul. D. Tatarku v PP o ich novej zbierke Bildekameron + ukážku z poetickej tvorby študentiek,

-článok o predčasne zomretom výtvarníkovi Ľudovítovi Lukáčovi (P. Cabadaj),- článok o Aničke Jurkovičovej, prvej slovenskej herečke (J. Nemčeková),

-pristavenie sa pri tvorbe Dominika Tatarku (M. Kolesík),

-pripomenutie krátkeho života skvelého spisovateľa Dobroslava Chrobáka (P. Cabadaj),

-recenziu na debut mladej autorky Miroslavy Košťálovej Ateliér (D. Lysá),

-informáciu o odštartovaní celoštátnej literárnej súťaže pre mladých autorov do 30 rokov Mladá slovenská poviedka 2021

Začítajte sa do tvorby mladých slovenských autorov a siahnite po našom ORLOVI TATRANSKOM, prílohe Slovenských národných novín!

Šéfredaktor Orla tatranského: Július Lomenčík

Šéfredaktor Slovenských národných novín: Maroš Smolec

V SLOVENSKÝCH POHĽADOCH č. 3 - 4/ 2021 vyšla recenzia Evy Čulenovej na knihu: Anna Jónásová: Ženy rodu Esterházyovcov, II. zväzok. Zaujímavá recenzia opisuje a hodnotí publikáciu A. Jónásovej založenú na autorkinom vlastnom výskume i na výskume jej kolegov. Predmetom ich výskumu bolo 10 žien zo slávneho galantského rodu Esterházyovcov.

Výbornú knihu sme mali česť graficky pripraviť a podieľať sa na jej vydaní. Posledné kusy sú stále k dispozícii na adrese: oz.jonasova@gmail.com

Vyšlo nové číslo Slovenských národných novín a v ňom jeho literárna príloha, OROL TATRANSKÝ, č. 4/ 2021, ktorú máme česť graficky vyrábať ❗ 😍📖 Čo sa v najnovšom Orlovi dočítate?

- Zamyslenie Marcela Páleša nad knihami a stretnutiami mladých, básne Barbory Langovej,

- rozhovor redaktorky Daniely Lysej s mladou autorkou Miroslavou Košťálovou o literatúre a živote, nájdete aj ukážku z jej poetickej tvorby,

- predstavenie mladého, no predčasne zosnulého výtvarníka Janka Nováka,

- článok Zuzany Bukovenovej o vzdelanej kultúrnej činovníčke Hane Gregorovej

- kapitolu z najnovšej tvorby Gorana Lenča s názvom Ako sa (ne)stať spisovateľom,

- v rubrike Mladí vo večnosti Vás Peter Cabadaj prevedie krátkym, no bohatým životom talentovaného spisovateľa Václava Pankovčína a

-Tatiana Piliarová Vám predstavuje novú knihu mladej autorky Niny Prostušovej s názvom Mira 😍📖👍

Šéfredaktor Orla tatranského: Július Lomenčík; šéfredaktor SNN: Maroš Smolec

Nepremeškajte príležitosť, Slovenské národné noviny s moderným Orlom tatranským je už v stánkoch! 😍🍀🌹🌷

V Literárnom týždenníku č. 9 - 10/ 2021 vyšla recenzia Evy Čulenovej na básnickú zbierku Maji Jackobs Jakúbekovej #Vykrivenie

(fotokoláž na obálke: Miro Trimay. Ilustrácie: Ivana Vargončíková).

Recenzia poskytuje okrem podrobných informácií o básňach najmä hodnotenie ich umeleckého spracovania, prínos do modernej slovenskej poézie a autorkinho štýlu vnímania a spracúvania reality.

https://www.literarny-tyzdennik.sk/products/literarny-tyzdennik-9-10-2020/

Spolu s Maticou slovenskou máme tú česť graficky pripravovať nový časopis SLOVENSKÝ OBZOR. Informačný časopis Matice slovenskej pre slovanský svet a slovenské zahraničie. Bude to zaujímavý štvrťročník o kultúrnom dianí v krajinách slovanského sveta. Budeme Vás o ňom bližšie informovať po vyjdení prvého čísla.

OROL TATRANSKÝ U NÁS

Máme česť spolupracovať s Maticou slovenskou na tvorbe literárnej prílohy Slovenských národných novín OROL TATRANSKÝ:-))

Orol tatranský č. 3/ 2021, ktorý máme česť graficky vyrábať, je spolu so Slovenskými národnými novinami už na svete! Čo v ňom nájdete? Zamyslenie od Marcela Páleša, básne Anky Slatinskej, môj rozhovor s Danou Križanovou o jej knihe Štekajúce psy za plotom i ukážku z nej; ďalej tu predstavujeme výtvarníka Bedricha Hoffstadtera. Zuzana Bukovenová predstavuje divadelnú "mamu" Hanu Meličkovú a Patrícia Molnárová sa zamýšľa nad jazykom obdobia socializmu. Peter Cabadaj predstavuje vo svojej rubrike Mladí vo večnosti talentovaného básnika Paľa Olivu a Silvia Zeumerová Vám ponúka tipy na zaujímavú knižku. Martin Kubuš tu publikuje podnetnú recenziu na básnickú zbierku Maja Jackobs Jakúbeková #Vykrivenie.Zaujímavé čítanie na večer alebo na víkend; odporúčame!
V stránkoch tieto noviny nájdete už teraz!

Šéfredaktor Orla tatranského: Július Lomenčík

Šéfredaktor Slovenských národných novín: Maroš Smolec

NAJNOVŠIE PUBLIKÁCIE Z NAŠEJ PRODUKCIE: (bližšie v položke Vydané publikácie)

Zuzana Jediná: Za viečkami kyborga. Kultúrne konštruovanie subjektu v slovenskej experimentálnej poézii.

Výskumníčka, pedagogička napísala na základe vlastného výskumu v rámci projektu VEGA (ved. prof. PaedDr. Martin Golema, PhD.) veľmi zaujímavú vedeckú monografiu o modernej slovenskej poézii, ponúka tu úplne nové pohľady na ňu. Monografia určite zaujme nielen vedcov, ale aj širokú verejnosť zaujímajúcu sa o smerovanie kvalitnej slovenskej poézie.

Zatiaľ nepredajná; dostupná na UMB v Banskej Bystrici.

Jolana Darulová - Katarína Koštialová - Zdena Krišková: Vidiek moderný, súčasný a tradičný. Dedina roka: Hrušov, Dobrá Niva, Oravská Lesná, Spišský Hrhov.

Etnologičky - výskumníčky z Filozofickej fakulty UMB v Banskej Bystrici realizovali zaujímavý výskum menovaných slovenských obcí, ktoré získali titul Dedina roka za zásluhy v rozvoji dediny, vzťahov s obyvateľmi, ale aj za zachovávanie a rozvoj vlastnej tradičnej kultúry.

Zatiaľ nepredajná; dostupná na UMB v Banskej Bystrici.

Martin Kubuš: Dvadsaťdva dier v rodnej zemi. Ilustrácie: Ivana Vargončíková (román o výstavbe trate SNP medzi B. Bystricou a Hornou Štubňou) - úplne nová kniha, ktorá vychádza prvý decembrový týždeň!

Objednať si môžete u nás mailom/ telefonicky/ cez FB https://www.facebook.com/signis.vydavatelstvo.35/

Ján Hudanič: VIETNAM. Vojakove spomienky. Fotografie: Ján Hudanič (kniha spomienok vojaka armády USA na vietnamskú vojnu spolu so 116 fotografiami života vo Vietname počas tejto vojny) - úplne nová kniha; vyjde v polovici decembra!

Objednať si môžete u nás mailom/ telefonicky/ cez FB https://www.facebook.com/signis.vydavatelstvo.35/

Maja Jackobs Jakúbeková: #Vykrivenie. Fotokoláž na obálke: Miro Trimay. Ilustrácie: Ivana Vargončíková (veľmi kvalitná básnická zbierka o vykriveniach súčasného sveta a človeka)

Objednať si môžete u nás mailom/ telefonicky/ cez FB https://www.facebook.com/signis.vydavatelstvo.35/alebo priamo u autorky:

https://nonameron.wordpress.com/vykrivenie-predpredaj/?fbclid=IwAR0BEbFNa4ECv9qHycPrIO-eLQZ9kRYFlHaiSyvkx6Z8hpje_3EKVRyjoOE

Prečítajte si v Bystricovinách zo 14.12.2020 článok od Jany Borguľovej o knihe V. Kubša Vieš, čo je fado? (O koncoch jedného kantora):-))

V čitateľskej súťaži Spolku slovenských spisovateľov naplno bodoval Bystričan Vladimír Kubš (bystricoviny.sk)

OZNAM O PRESŤAHOVANÍ KANCELÁRIE VYDAVATEĽSTVA

Oznamujeme, že od 20.9.2020 sa kancelária vydavateľstva presťahovala na adresu: Filozofická fakulta Univerzity Mateja Bela, Tajovského 51, kancelária J07, Banská Bystrica

Nájdete nás tam denne medzi 8.30 a 13.00.

Okrem týchto hodín sme však dostupní počas pracovných dní aj na našom telefónnom čísle a mailovej adrese. Tieto kontakty nájdete v položke Kontakty alebo aj v dolnej časti tejto webovej stránky.

Ďakujeme.

Ľubomír Schramek: Nežné príbehy

Dolný Kubín : Homo erectus 2020.

Do pozornosti dávame novú knihu oravského rodáka, spisovateľa, publicistu a novinára Ľubomíra Schrameka Nežné príbehy. Skutočné, literárne spracované príbehy obyčajných ľudí z čias socializmu po jeho smrti zozbierali, graficky spracovali a vydali členovia dolnokubínskeho Obč. združenia Homo erectus.

My sme knihe robili jazykové korektúry.

Ide o zábavné, vtipné, no niekedy aj trpko-smutné príbehy ľudí z čias socializmu, ktoré autor postupne uverejňoval v regionálnych, ale aj celoštátnych novinách (najmä v Bielej Orave alebo Orave). Odkrývajú možno už aj zabudnutú atmosféru komunistického režimu a spôsb života ľudí v ňom.

Ak máte o knihu záujem, dostupná je tu: lukac.juraj@orava.sk

Stojí 7,- eur + poštovné