OZNAMY A AKCIE 

Nový (zatiaľ) e-časopis MATICE SLOVENSKEJ Slovanský obzor, ktorému máme česť vyrábať grafiku. Časopis je zameraný na prinášanie najnovších informácií zo slovenskej kultúry, zo slovanského kultúrneho sveta, o činnosti slovanských matíc v ostatných štátoch. Dozviete sa aj o súčasnom živote Slovákov žijúcich v zahraničí, o ich aktivitách, najmä o ich rozširovaní a rozvíjaní slovenskej kultúry a slovenských tradícií.



Z recenzie Evy Čulenovej knihy americko-slovenského autora Jána Hudaniča VIETNAM. VOJAKOVE SPOMIENKY (uvádzame najmä pasáže s jeho vyjadreniami) poslanej do Literárneho týždenníka:Tesne pred Vianocami 2020 vyšla v banskobystrickom vydavateľstve Signis kniha bývalého vojaka armády USA Jána Hudaniča, autora narodeného síce v USA, ale so slovenskými koreňmi, ku ktorým sa hrdo hlási. (Autor momentálne žije na Slovensku.) Keď mal v roku 1965 Ján Hudanič 26 rokov, bol odvelený do vojny v Južnom Vietname. Tam, najmä v Saigone a jeho okolí, strávil dva roky a priamo sa zúčastnil nespravodlivej, podľa jeho slov skutočne hrôzostrašnej vojny. "Koncom druhej svetovej vojny sa Vietnamci so všetkou vážnosťou usilovali o nezávislosť od Francúzska. Uprostred bojov nás (USA; pozn. EČ) požiadali o pomoc, lenže my sme boli natoľko posadnutí snahou potlačiť rozmach komunizmu, že sme nedokázali uznať ich legitímnu snahu o sebaurčenie. Konajúc na základe nesprávnych predpokladov, však Spojené štáty preliali potoky krvi, zabili milióny ľudí, spôsobili nevysloviteľné utrpenie, ale pritom oficiálne nikdy neuznali svoje chyby, a doteraz sa ani neospravedlnili vietnamským ľuďom. Ak otvorene nepriznáme (autor mal na mysli USA; pozn. EČ) naše strašné chyby v juhovýchodnej Ázii, sme odsúdení páchať ďalšie chyby tohto rozsahu na iných miestach našej planéty /.../ Spravodlivosť si vyžaduje, aby sme (USA) prevzali zodpovednosť za svoje chyby, aby sme sa zmierili s vietnamským ľudom a aby sme ich odškodnili za utrpenie, ktoré museli pre naše chyby podstúpiť. A vôbec, Spojené štáty sa nesmú púšťať do vojny s kýmkoľvek bez toho, aby najprv objektívne a komplexne nevyhodnotili situáciu z hľadiska histórie, ako aj politickej situácie či kultúry v spornej oblasti. Už nikdy nesmieme vysielať našu mládež zabíjať a umierať v zbytočnej vojne." (Hudanič, s. 10) V auguste 1969 sa skončilo Hudaničovo obdobie jeho služby v armáde USA. "Obrátil som sa na oddelenie personálneho úradu armády o vyslanie do Nemecka - ak by som sa opätovne prihlásil do armády. Bol som informovaný, že ak by som sa chcel znovu zaregistrovať, okamžite by som bol nasadený späť do Vietnamu. Bola to čestná odpoveď. Nechcel som byť obeťou vojny, ktorú sme už prehrali. Tak som z armády vystúpil. Po šesťročnej službe v americkej armáde, z toho po roku a pol vo Vietname, som sa vrátil do civilu. Desať rokov som učil ruštinu na vysokej škole, ale moja hlavná kariéra spočívala v oregonskom štátnom Úrade zamestnanosti (úrad práce; pozn. EČ), kde som množstvu veteránov pomáhal nájsť si prácu. Veľa z nich prežilo boje vo Vietname a mali jazvy na dušiach. Niektorí boli tak ťažko traumatizovaní zážitkami z Vietnamu, že nemohli pracovať. Boli duševne neschopní. Nemal som vzdelanie na liečenie ich duševných postihnutí, ale keďže som tiež tam bol, mali vo mňa dôveru. Vedeli, že ja som tiež slúžil v "Name" (takto volali Vietnam; pozn. EČ), a tak cítili, že mi môžu povedať o svojich hrozných chvíľach, keď boli "na okraji pekla"; vedeli, že by som im rozumel a nesúdil by som ich za priestupky alebo strach. V mojich pohovoroch s traumatizovanými veteránmi som počúval príbehy, na ktoré by radi zabudli. Boli to príbehy odvahy, hanby, obety, hrôzy, krajného zármutku a horkosti. Niet slov na opísanie múk a útrap v dušiach mojich veteránov. Zdalo sa mi, že rozprávanie ich príbehov bolo akosi liečebné, akoby sa zbavovali ťažkého bremena. Ale som si istý, že nikto z mojich veteránov sa pri rozhovoroch so mnou úplne nezahojil. Všetci nosili temné spomienky z vojny v džungli po celý svoj život - až do posledného dychu. Naozaj bola ich generácia mučená. A kvôli čomu?" (Hudanič)

Veľmi zaujímavý rozhovor s našou autorkou MAJOU JACKOBS JAKÚBEKOVOU, ktorý realizovala PATRÍCIA GABRIŠOVÁ, o literatúre, filozofii, písaní diel i o tom, že "všetky cesty vedú do apoziopézy". Nech sa páči.
Z recenzie E. Čulenovej Cez oko subjektívu zbierky Maji Jackobs Jakúbekovej: #Vykrivenie. Banská Bystrica : Signis 2020 poslanej 30.4.2021 do Slovenských pohľadov:
Básne Maji Jackobs Jakúbekovej sa primárne orientujú na vzťah človeka a jednotlivca: poetka vychádza zo svojho názoru, že človek je zviazaný so spoločnosťou a tá ho ovplyvňuje, formuje jeho nazeranie na okolie i na seba samého; človeka ako mysliaceho a cítiaceho jednotlivca vníma ako súčasť spoločnosti. No tento človek však neprijíma názory a podnety spoločnosti automaticky; jej lyrická hrdinka má vlastný, často nekonvenčný postoj k realite. Má hlboké emócie, ktoré však autorka veľmi často vyjadruje drsným, niekedy až veľmi drsným jazykom. Básne tak získavajú punc dôveryhodnosti, úprimnosti prežívanie emócie, no navonok sa prostredníctvom neho prezentujú aj ako tvrdo racionálne, pertraktujú svoju lyrickú hrdinku ako drsného človeka s výrazným nadhľadom nad danou situáciou. No nie je to tak; pri detailnejšom čítaní Jakúbekovej básní vidíme i cítime jemnú dušu, hlboko prežívajúcu "vykrivenia" každodennosti. Veľmi dobrým príkladom je v slovenskej literatúre pomerne netradičná báseň #zaOknomMetra, v ktorej stručne a na pohľad drasticky vyrozprávala tragický príbeh bio-psycho-eko matky, ktorá ťuká do iphonu, samozrejme najnovšieho, zatiaľ čo kočík letí strmhlav / cez cestu. Ona však musí dokončiť vetu (má ujasnené priority) / aby matky na Modrom koníkovi (webová stránka pre matky s malými deťmi; pozn. EČ) vedeli / ako vychovávať svoje ratolesti / kočík sa vezie na nabúranom čelnom skle / kamionista neskoro zabrzdil... Z úmyselne hyperbolizovanej básne jasne zaznieva kritika súčasných ľudí, príliš ignorantských na to, aby sa zaujímali o vlastný život, o vlastnú podstatu. No zároveň tu cítime aj vyjadrenie veľkého smútku i strachu z toho, akí ešte ľudia dokážu byť a ako sa budú správať: nezmyselnejší / než celý nihilizmus / ktorý bol na nás / napáchaný / vyžíva sa / v bolesti a ľudskej ukrutnosti - / inú nepozná / o farby chudák ukrátený ... (#Intro, s. 43). Z dnešného pohľadu (táto recenzia je písaná v apríli 2021, kedy je spoločnosť až neľudsky a nenávistne rozdelená, na bežnej báze dochádza k diskriminácii, ba až aperteidu, ostrakizovaniu a perzekuovaniu ľudí s ínými názormi a pod.) sa javí, že autorka, ktorá tieto básne písala podstatne skôr pred spustením koronakrízy, vopred vycítila nedobré zmeny v spoločnosti vedúce k negatívnym postojom človeka k svojmu okoliu i k sebe samému. V mnohých svojich básňach badáme tento jej pocit, hoci, pochopiteľne, nedokáže pomenovať príčinu. Je však zjavné, že citlivo zachytáva najjemnejšie prejavy pohnútok človeka, jeho správanie i vnímanie. V roku 2021 sa ukazujú jej básne doslova prorocké.
Nové číslo Slovenských národných novín a v ňom nami graficky vyrábaný OROL TATRANSKÝ (5-2021) je tu! Čo v ňom nájdete?

-Úvodník Evy Čulenovej k tomu, čo by si o nás myslel Aristoteles,

-báseň Kataríny Marcinkovej o jari,

-rozhovor Marcelíno Páleš so žiakmi a pedagogičkou Gymnázia na Ul. D. Tatarku v PP o ich novej zbierke Bildekameron + ukážku z poetickej tvorby študentiek,

-článok o predčasne zomretom výtvarníkovi Ľudovítovi Lukáčovi (P. Cabadaj),- článok o Aničke Jurkovičovej, prvej slovenskej herečke (J. Nemčeková),

-pristavenie sa pri tvorbe Dominika Tatarku (M. Kolesík),

-pripomenutie krátkeho života skvelého spisovateľa Dobroslava Chrobáka (P. Cabadaj),

-recenziu na debut mladej autorky Miroslavy Košťálovej Ateliér (D. Lysá),

-informáciu o odštartovaní celoštátnej literárnej súťaže pre mladých autorov do 30 rokov Mladá slovenská poviedka 2021

Začítajte sa do tvorby mladých slovenských autorov a siahnite po našom ORLOVI TATRANSKOM, prílohe Slovenských národných novín!

Šéfredaktor Orla tatranského: Július Lomenčík

Šéfredaktor Slovenských národných novín: Maroš Smolec

V SLOVENSKÝCH POHĽADOCH č. 3 - 4/ 2021 vyšla recenzia Evy Čulenovej na knihu: Anna Jónásová: Ženy rodu Esterházyovcov, II. zväzok. Zaujímavá recenzia opisuje a hodnotí publikáciu A. Jónásovej založenú na autorkinom vlastnom výskume i na výskume jej kolegov. Predmetom ich výskumu bolo 10 žien zo slávneho galantského rodu Esterházyovcov.

Výbornú knihu sme mali česť graficky pripraviť a  podieľať sa na jej vydaní. Posledné kusy sú stále k dispozícii na adrese: oz.jonasova@gmail.com

Vyšlo nové číslo Slovenských národných novín a v ňom jeho literárna príloha, OROL TATRANSKÝ, č. 4/ 2021, ktorú máme česť graficky vyrábať ❗ 😍📖 Čo sa v najnovšom Orlovi dočítate?

- Zamyslenie Marcela Páleša nad knihami a stretnutiami mladých, básne Barbory Langovej,

- rozhovor redaktorky Daniely Lysej s mladou autorkou Miroslavou Košťálovou o literatúre a živote, nájdete aj ukážku z jej poetickej tvorby,

- predstavenie mladého, no predčasne zosnulého výtvarníka Janka Nováka,

- článok Zuzany Bukovenovej o vzdelanej kultúrnej činovníčke Hane Gregorovej

- kapitolu z najnovšej tvorby Gorana Lenča s názvom Ako sa (ne)stať spisovateľom,

- v rubrike Mladí vo večnosti Vás Peter Cabadaj prevedie krátkym, no bohatým životom talentovaného spisovateľa Václava Pankovčína a

-Tatiana Piliarová Vám predstavuje novú knihu mladej autorky Niny Prostušovej s názvom Mira 😍📖👍

Šéfredaktor Orla tatranského: Július Lomenčík; šéfredaktor SNN: Maroš Smolec

Nepremeškajte príležitosť, Slovenské národné noviny s moderným Orlom tatranským je už v stánkoch! 😍🍀🌹🌷

V Literárnom týždenníku č. 9 - 10/ 2021 vyšla recenzia Evy Čulenovej na básnickú zbierku Maji Jackobs Jakúbekovej #Vykrivenie
(fotokoláž na obálke: Miro Trimay. Ilustrácie: Ivana Vargončíková). 

Recenzia poskytuje okrem podrobných informácií o básňach najmä hodnotenie ich umeleckého spracovania, prínos do modernej slovenskej poézie a autorkinho štýlu vnímania a spracúvania reality.

https://www.literarny-tyzdennik.sk/products/literarny-tyzdennik-9-10-2020/

Spolu s Maticou slovenskou máme tú česť graficky pripravovať nový časopis SLOVENSKÝ OBZOR. Informačný časopis Matice slovenskej pre slovanský svet a slovenské zahraničie. Bude to zaujímavý štvrťročník o kultúrnom dianí v krajinách slovanského sveta. Budeme Vás o ňom bližšie informovať po vyjdení prvého čísla.

OROL TATRANSKÝ U NÁS

Máme česť spolupracovať s Maticou slovenskou na tvorbe literárnej prílohy Slovenských národných novín OROL TATRANSKÝ:-))

Orol tatranský č. 3/ 2021, ktorý máme česť graficky vyrábať, je spolu so Slovenskými národnými novinami už na svete! Čo v ňom nájdete? Zamyslenie od Marcela Páleša, básne Anky Slatinskej, môj rozhovor s Danou Križanovou o jej knihe Štekajúce psy za plotom i ukážku z nej; ďalej tu predstavujeme výtvarníka Bedricha Hoffstadtera. Zuzana Bukovenová predstavuje divadelnú "mamu" Hanu Meličkovú a Patrícia Molnárová sa zamýšľa nad jazykom obdobia socializmu. Peter Cabadaj predstavuje vo svojej rubrike Mladí vo večnosti talentovaného básnika Paľa Olivu a Silvia Zeumerová Vám ponúka tipy na zaujímavú knižku. Martin Kubuš tu publikuje podnetnú recenziu na básnickú zbierku Maja Jackobs Jakúbeková #Vykrivenie.Zaujímavé čítanie na večer alebo na víkend; odporúčame!
V stránkoch tieto noviny nájdete už teraz!

Šéfredaktor Orla tatranského: Július Lomenčík

Šéfredaktor Slovenských národných novín: Maroš Smolec

NAJNOVŠIE PUBLIKÁCIE Z NAŠEJ PRODUKCIE: (bližšie v položke Vydané publikácie)

Zuzana Jediná: Za viečkami kyborga. Kultúrne konštruovanie subjektu v slovenskej experimentálnej poézii.

Výskumníčka, pedagogička napísala na základe vlastného výskumu v rámci projektu VEGA (ved. prof. PaedDr. Martin Golema, PhD.) veľmi zaujímavú vedeckú monografiu o modernej slovenskej poézii, ponúka tu úplne nové pohľady na ňu. Monografia určite zaujme nielen vedcov, ale aj širokú verejnosť zaujímajúcu sa o smerovanie kvalitnej slovenskej poézie.

Zatiaľ nepredajná; dostupná na UMB v Banskej Bystrici.

Jolana Darulová - Katarína Koštialová - Zdena Krišková: Vidiek moderný, súčasný a tradičný. Dedina roka: Hrušov, Dobrá Niva, Oravská Lesná, Spišský Hrhov.
Etnologičky - výskumníčky z Filozofickej fakulty UMB v Banskej Bystrici realizovali zaujímavý výskum menovaných slovenských obcí, ktoré získali titul Dedina roka za zásluhy v rozvoji dediny, vzťahov s obyvateľmi, ale aj za zachovávanie a rozvoj vlastnej tradičnej kultúry.
Zatiaľ nepredajná; dostupná na UMB v Banskej Bystrici.


Martin Kubuš: Dvadsaťdva dier v rodnej zemi. Ilustrácie: Ivana Vargončíková (román o výstavbe trate SNP medzi B. Bystricou a Hornou Štubňou) - úplne nová kniha, ktorá vychádza prvý decembrový týždeň!

Objednať si môžete u nás mailom/ telefonicky/ cez FB https://www.facebook.com/signis.vydavatelstvo.35/


Ján Hudanič: VIETNAM. Vojakove spomienky. Fotografie: Ján Hudanič (kniha spomienok vojaka armády USA na vietnamskú vojnu spolu so 116 fotografiami života vo Vietname počas tejto vojny) - úplne nová kniha; vyjde v polovici decembra!

Objednať si môžete u nás mailom/ telefonicky/ cez FB https://www.facebook.com/signis.vydavatelstvo.35/


Maja Jackobs Jakúbeková: #Vykrivenie. Fotokoláž na obálke: Miro Trimay. Ilustrácie: Ivana Vargončíková (veľmi kvalitná básnická zbierka o vykriveniach súčasného sveta a človeka)

Objednať si môžete u nás mailom/ telefonicky/ cez FB https://www.facebook.com/signis.vydavatelstvo.35/alebo priamo u autorky:

https://nonameron.wordpress.com/vykrivenie-predpredaj/?fbclid=IwAR0BEbFNa4ECv9qHycPrIO-eLQZ9kRYFlHaiSyvkx6Z8hpje_3EKVRyjoOE

Prečítajte si v Bystricovinách zo 14.12.2020 článok od Jany Borguľovej o knihe V. Kubša Vieš, čo je fado? (O koncoch jedného kantora):-))

V čitateľskej súťaži Spolku slovenských spisovateľov naplno bodoval Bystričan Vladimír Kubš (bystricoviny.sk)


OZNAM O PRESŤAHOVANÍ KANCELÁRIE VYDAVATEĽSTVA

Oznamujeme, že od 20.9.2020 sa kancelária vydavateľstva presťahovala na adresu: Filozofická fakulta Univerzity Mateja Bela, Tajovského 51, kancelária J07, Banská Bystrica

Nájdete nás tam denne medzi 8.30 a 13.00.

Okrem týchto hodín sme však dostupní počas pracovných dní aj na našom telefónnom čísle a mailovej adrese. Tieto kontakty nájdete v položke Kontakty alebo aj v dolnej časti tejto webovej stránky.

Ďakujeme.

Ľubomír Schramek: Nežné príbehy


Dolný Kubín : Homo erectus 2020.

Do pozornosti dávame novú knihu oravského rodáka, spisovateľa, publicistu a novinára Ľubomíra Schrameka Nežné príbehy. Skutočné, literárne spracované príbehy obyčajných ľudí z čias socializmu po jeho smrti zozbierali, graficky spracovali a vydali členovia dolnokubínskeho Obč. združenia Homo erectus.

My sme knihe robili jazykové korektúry.

Ide o zábavné, vtipné, no niekedy aj trpko-smutné príbehy ľudí z čias socializmu, ktoré autor postupne uverejňoval v regionálnych, ale aj celoštátnych novinách (najmä v Bielej Orave alebo Orave). Odkrývajú možno už aj zabudnutú atmosféru komunistického režimu a spôsb života ľudí v ňom.

Ak máte o knihu záujem, dostupná je tu: lukac.juraj@orava.sk


Stojí  7,- eur + poštovné