Dávid HAMRAN

Dávid Hamran napísal svoju prvú poviedku vo svojich jedenástich rokoch. Ešte predtým sa u neho prejavila neutíchajúca vášeň pre knihy. V škole ho počas vyučovacej hodiny upozorňovali, aby si nečítal pod lavicou a konečne odložil knihu. Vo svojom literárnom svete nachádza inšpiráciu v rozprávkach, fantastike, histórii a magickom realizme. Jeho cieľom pri písaní je ponúknuť čitateľovi priestor na oddych. Verí, že život a svet sú plné krásy a tajomstiev, ktoré stojí zato objavovať. Témy, o ktorých píše, sa zväčša dotýkajú lásky, šťastia a smútku života, no vždy zdôrazňuje ľudskú odvahu a odhodlanie nevzdávať sa.

Od nášho posledného rozhovoru (publikovaného v Orle tatranskom č. 2/2023, pozn. red.) a vyjdení vášho debutu Nerozprávky pre deti uplynul viac než rok. Rozprávali sme sa o vašich literárnych začiatkoch, keď ste ako jedenásťročný chceli v súťaži so svojím bratom napísať scenár k filmu a literárne ste pokračovali písaním rozprávok. Vaše autorské počiny vyústili vydaním súboru fantasy príbehov Nerozprávky pre deti (vyd. Signis, 2023). Je to súbor šestnástich samostatných príbehov, ktoré však na prvý pohľad majú spoločné črty fantasy, mýtickosti, ale vykazujú aj črty ľudovej slovesnosti, a na konci všetkých príbehov čitateľ zisťuje, že boli navzájom spojené. Vieme, že ste mali napísaných alebo rozpísaných viacero diel. Prečo ste sa rozhodli verejne vydať práve túto knihu?

Hoci som rátal s tým, že chcem vydať rozprávkovú knihu, nechcel som s týmto žánrom debutovať, pretože po rozhovore s niektorými ľuďmi mi bolo vysvetlené, že o rozprávku nie je zo strany čitateľov priveľký záujem, a že sa mám sústrediť skôr na detektívku, horor alebo triler. Vraj je to výhodnejšie. Mal som z toho hlavu v smútku, pretože to znamenalo, že svoju snahu o vydanie knihy musím oddialiť, keďže nič z odporúčaného žánru som v šuflíku zatiaľ nemal. Nakoniec som sa však otriasol a povedal si, že budem pracovať s tým, čo mám nesmierne rád, a to je rozprávka. Oplatilo sa.

Príbehy z tejto knihy sa odohrávajú nie v priestore rozprávok, ale v priestore nerozprávok....

Koncept, ktorý som vymyslel, je netradičný. Nerozprávky pre deti sa skutočne odohrávajú v našom, teda nerozprávkovom svete. Sú zasadené do konkrétneho miesta a času. Avšak, v tejto knihe, ktorá je určená pre čitateľov vo veku približne 10 rokov, to nie je explicitne vyjadrené, pretože to zatiaľ nie je potrebné.

Pozorný čitateľ sa dozvie, o aký čas a priestor ide až po prečítaní Nerozprávok, ktoré chystám pre starších čitateľov. Ako som spomenul v poslednom rozhovore, mám rozpracovaných niekoľko Nerozprávok pre rôzne vekové kategórie.

Ako hodnotíte život tejto knihy od jej vydania doteraz? Čo má za sebou, aké skúsenosti máte z jej prezentovania?

Knihu sme krstili na Deň detí v Bratislave na Železnej studničke. Počasie nám neprialo, strašne pršalo a bolo veľmi chladno. Krstili sme starou šabľou. Krstnými mamami bola moja manažérka Nicole Móriczová a naša pani ilustrátorka Ivana Vargončíková. Napriek dažďu prišlo viac rodín než som čakal. S knihou sme sa zúčastnili aj niekoľkých besied v rôznych mestách. Ohlasy boli fantastické. Vypočul som si mnoho krásnych slov od samotných detí. Veľmi chválili obálku a jedna slečna mi povedala, že Nerozprávky prečítala viackrát za sebou. Okrem toho sme usporiadali niekoľko súťaží na našich sociálnych sieťach.

Ako reagujú čitatelia na vaše dielo?

Na besedách som si vypočul od detí mnoho pekného. Jeden chlapec povedal, že je môj veľký fanúšik. Veľmi pozitívne hodnotili obálku a samotné príbehy. Nakoniec aj pani učiteľky prišli s nejakým milým slovom. To ma vždy dobilo pozitívnou energiou.

Ako vnímate čitateľskú verejnosť súčasnosti na základe vašich skúseností z autorských besied? Majú deti záujem o čítanie?

Do knižnice prídu na besedu deti, ktoré majú skutočný záujem o knihy a veľa čítajú. Ale beseda v škole, to je iná realita. Tam sú všetky možné povahy, a niektoré staršie decká dokonca hrdo vyhlásili, že vôbec nečítajú. Ale vedel som, že si ich získam na svoju stranu, len to musím urobiť umne. Nechcem ich presviedčať, že knihy sú dobré. Dôležité je, aby sa na besede cítili príjemne. Nakoniec sme spolu zažili veľa smiechu, skvele sme sa porozprávali a skončilo to fotením a podpisovaním kníh. Decká sú fantastické a ku každému srdcu existuje cestička.

Stretli ste sa aj s deťmi, ktoré by sa chceli stať spisovateľmi a písať vlastné texty?

Stretol. Zaujímali sa o to, ako písať, ako vymyslieť príbeh, ako sa rodí kniha. Dokonca som dostal správu na Instagram, kde sa dieťa predstavilo a pýtalo sa, ako sa stať spisovateľom. A nie len to. Mnoho detí zaujalo moje civilné zamestnanie. Pracujem totiž ako rušňovodič a niektoré decká už v mladom veku majú záujem o toto povolanie.

Vaše dielo je charakteristické o. i. nie ponorom do minulosti, ale spoluprácou s ňou. Mnoho vašich postáv žijú v súčasnosti, no nejakým spôsobom majú vzťahy s minulosťou. Niektoré príbehy, naopak, sa síce odohrávajú v minulosti, no majú výrazný presah do súčasnosti. Čo pre vás znamená vzťah minulosti a prítomnosti?

Vzťah minulosti a prítomnosti je pre mňa filozofická téma na bádanie. Tolkien mal vo svojom Pánovi prsteňov krásnu pasáž, kde sa jedna z postáv pýta, či je skutočne tu a teraz na tejto lúke, alebo je v legende. Odpoveď bola, že jedno aj druhé. A je to pravda. Ja zasa tvrdím, že historici budúcnosti sa už teraz na nás pozerajú z oblakov a skúmajú naše životy, aj keď si to neuvedomujeme. Náš svet je záhadnou rozprávkou pre ľudí, ktorí budú žiť trebárs o päťsto rokov... Aj takéto myšlienky potom ovplyvňujú moju tvorbu.

Prečo ste sa rozhodli venovať sa práve fantasy príbehom?

Fantasy poskytuje priestor pre komplexnejší výklad príbehu než je napríklad rozprávka. Ak chce autor fantastiky vyjadriť určitú myšlienku, tak si môže zvoliť náročnejšiu, a dobrodružnejšiu cestu než pri iných žánroch. A vydať sa na takúto cestu je skutočne vzrušujúci zážitok. Fantasy ponúka mnoho obrazov, ktoré môžu poslúžiť ako akési podobenstvá do života. Škála rôznorodosti využitia je naozaj obrovská. Čo sa týka detí, tak Nerozprávky pre deti sú určené starším deťom, a preto si môžem dovoliť trošku náročnejší príbeh. Stále ide o rozprávku, no používam fantasy motívy práve preto, aby sa ich fantázia mohla vydať na väčšie dobrodružstvo, než keď mali šesť či sedem rokov.

Samotná rozprávka je pre mňa skrytý poklad. Keby dospelí čítali rozprávky pozorne, našli by v nich množstvo odpovedí na veci, ktoré ich trápia. Rozprávky nemusia slúžiť len ako mravné vodidlo pre ich deti.

Čo sa vás čitatelia na besedách najčastejšie pýtajú a čo ich najviac z vašej tvorby zaujíma?

Pýtajú sa ma všetko možné. Ako dlho trvá napísať knihu, kde nachádzam nápady, aký som bol žiak, koľko mám rokov, či športujem, či mám frajerku, či mám rád kapibary. Jednoducho všetko, čo im napadne. A veľa sa pýtam aj ja.

Myslíte si, že reklama je pre dielo v súčasnosti potrebná? Ako vnímate úlohu reklamy a literárneho diela?

Myslím si, že reklama predstavuje naozaj tú najväčšiu časť úspechu. Raz som počul názor, že všetko si nájde svojich fanúšikov. Súhlasím s tým, no tí fanúšikovia najskôr musia vedieť, že existujete. Preto je potrebné neustále sa pripomínať, vykúkať zo všetkých možných kútov. Prítomnosť na sociálnych sieťach je to najmenej, čo môže človek spraviť pre svoje dielo.

Ako plánujete prezentovať tento váš debut v blízkej budúcnosti?

Prezentovanie nechávam na moju pani manažérku. Všetky akcie či besedy idú cez ňu, až potom sa dostávajú ku mne. Mojím cieľom je pre čitateľov priniesť ďalšie Nerozprávky na trh. Čo sa týka prezentácie, chystáme sa na rôzne podujatia, na ktorých je prítomnosť detskej knihy vhodná. Naposledy sme vystupovali ako partner pri IQ olympiáde organizovanej spoločnosťou Mensa, alebo sme sa zúčastnili volejbalového turnaja spojeného s karnevalom pre deti.

Prezraďte nám, aké máte literárne plány do (najbližšej) budúcnosti, čo pripravujete pre čitateľov?

Pripravujem knižku Nerozprávky pre detičky. Bude určená pre začínajúcich čitateľov, teda pre približne prvý stupeň základných škôl. To je to najaktuálnejšie, čo môžem prezradiť. Pripravujem aj iné knihy, ale tie majú na prezentáciu zatiaľ čas.

EVA ČULENOVÁ

Rozhovor bol publikovaný v Orle tatranskom, literárnej prílohe Slovenských národných novín, č. 6-2024