Marcel PÁLEŠ

15.11.2021

Písanie mi výrazne dopĺňa mozaiku zmyslu života

Tvoja najnovšia kniha má názov Rozprávka písaná pod hviezdami. Čo v nej čitatelia nájdu, na čo sa môžu tešiť a aký odkaz si ňou chcel odovzdať?

Nájdu v nej predovšetkým dobrodružstvo malej skupinky školákov a dospelých, ktorí sa spoja so sympatickými bytosťami z utajenej planétky Svetlontída. Svetlíci prinášajú na Zem a do celého príbehu veľa svetla, dobra, múdrosti a úsmevu - tu niekde azda možno nájsť aj spomínaný odkaz. Sú tu ale aj tí horší. Zlopíci na čele s ich nedobrým vodcom chcú ovládnuť nielen Zem. Do konca knihy tak čitateľov čaká nejedno prekvapenie, nejeden zvrat. Príbeh je vsadený do skutočného banskobystrického prostredia, dokonca napríklad taký Ľudvig ako jedna z postáv príbehu, je autentickým človekom, ktorého môžu čitatelia stretnúť ako šoféra trolejbusu v Banskej Bystrici.

Čo ťa inšpirovalo spracovať práve túto tému, aký bol tvoj motív?

Kedysi som mal napísaný iba úryvok. Absolvoval som ako literárny autor besedu so školákmi v jednej z banskobystrických škôl. Prečítal som im o svetlíkoch a žiakov to veľmi zaujalo. Dokonca sme spoločne uvažovali, ako by sa rozprávka mohla pokračovať, deti na úlohu kreslili svetlíkov, rozmýšľali aj na domácu úlohu, čo by do príbehu ešte navrhli. Dal som im prísľub, že v tom budem pokračovať. Čas letel a vplyvom rôznych okolností mi rozprávka viac rokov stála ako rozpísaná, teda nedopísaná. V pozadí mysle mi však zostával blikať prísľub, ktorí som vtedy deťom dal. Dnes sú to už určite stredoškoláci, ak nie maturanti. A prečo práve táto téma? Boj dobra a zla je univerzálny motív, ktorý bude možné vždy rozvíjať rôznymi spôsobmi. A hviezdy, vesmír, dobré aj zlé bytosti mimo ľudí? To predstavuje určité tajomno, ktoré je s nočnou oblohou späté. Vesmír pre nás zostáva v mnohom ešte stále veľkou neznámou, tajuplným a fascinujúcim svetom. A Banská Bystrica... Do tej som sa zamiloval v roku 2007 a odvtedy sa jej držím.

Vieme, že si vyštudoval slovenský jazyk a literatúru. Prečo si si zvolil práve tento odbor?

Slovenský jazyk, literatúru a etickú výchovu. Slovenčina prišla z dôvodu lásky k slovu a knihám, nuž a etická výchova, to je filozofia, psychológia, sociológia, estetika atď. Veľmi pozoruhodné oblasti, ktoré by si už na základných školách zaslúžili oveľa viac pozornosti.

Prezraď nám, aké boli tvoje literárne začiatky?

Svoje začiatky zvyknem spájať najmä so slohovými prácami na osemročnom gymnáziu v Poltári, odkiaľ pochádzam. Tam som sa viac-menej trénoval tak, že som písal na jedno zadanie aj viacero prác, keďže spolužiaci, ktorým sa do slohov nechcelo, ma oslovovali, či by som aj im nenapísal. Ušlo sa mi za to niekedy aj nejakých dvadsať korún, čiže to vnímam ako svoj prvý honorár. Súbežne prišli prvé poviedky, potom básne, úvahy atď.

Pracuješ ako dramaturg, redaktor a moderátor v rozhlase, ale píšeš v podstate stále. Čo ti písanie dáva? Čo v ňom nachádzaš?

Máš pravdu, slovom sa zaoberám každodenne. V práci je to síce skôr slovo rozhlasové, ale dominuje v rôznych podobách. Najmä stretnutia s ľuďmi pri nahrávaní mi prinášajú bohaté podnety, z ktorých občas vznikne aj niečo literárne. Písanie mi výrazne dopĺňa mozaiku zmyslu života. Na jednej strane sa sebarealizujem, na strane druhej vďaka písaniu neraz poteším iných, čo je pre mňa odpoveď na otázku, či v písaní pokračovať. A čo v písaní nachádzam? Iný svet, ktorý ma spája so sebou samým a zároveň s inými, podobne "postihnutými" milovníkmi literatúry, ale aj čitateľmi. Ale aj svet, ktorý môžem kedykoľvek otvoriť a tvoriť ho.

Čo býva inšpiráciou tvojho písania? Z čoho čerpáš pri svojej tvorbe, čo ťa poháňa k ďalšiemu a ďalšiemu písaniu?

Inšpirácia je všade navôkol, ale aj v nás samotných. Stačí vykročiť von, prechádzať mestom, vstupovať do všedných vzťahov, trebárs v obchode či v práci, v rodine či medzi priateľmi, a človek má inšpirácie plné dlane. Alebo skôr plné myšlienky. Ešte sa mi nestalo, že by som mal všetko napísané a nemal by som nič poznačené na ďalšie a ďalšie písanie. Ak by som si dnes prestal značiť nápady, tak by som potreboval asi dva-tri roky intenzívneho písania, aby som minul nápady, ktoré mám poznačené ako nevybavené. A čo ma poháňa? Aj to, že cítim určitú zmysluplnosť bytia, keď sa sebarealizujem prostredníctvom literárnej tvorby a podarí sa mi niečo dokončiť, ale najmä reakcie čitateľov.

Aké témy spracúvaš vo svojej profesionálnej práci redaktora?

Rôzne. V pravidelných rubrikách sú to napríklad seniorské témy, cirkevné témy, knižné a literárne témy, v rozhlasových dokumentoch či v živých vstupoch a reportážach to býva ozaj všeličo, a vo väčších reláciách sú to napríklad stredoslovenské obce či portréty zaujímavých osobností.

Ako by si zhodnotil svoju doterajšiu tvorbu a ku ktorému svojmu dielu máš najvrúcnejší vzťah?

Vybrať jedno dielo, to si netrúfam. Zrejme vždy tie posledné, na ktorých som v ostatnom čase pracoval. To bola Rozprávka písaná pod hviezdami a pripravovaná publikácia Dom s úsmevom. To je príbeh o mojich praprastarých rodičoch Pavlovi a Anne. Najmä prvá svetová vojna surovo zasiahla do ich života, keď sa Pavel ocitol v ruskom zajatí ďaleko v ruských končinách.

A ako zhodnotiť doterajšiu tvorbu? Vnímam to ako určitú cestu, kráčam v rámci nej odniekiaľ niekam a teším sa, ak postrehnem aj určitý posun k lepšiemu.

Aktívne sa angažuješ aj v organizačnej kultúrnej oblasti, pripravuješ rôzne podujatia. Spoluzakladal si napríklad aj združenie literárnych autorov Generácia Nula. Priblíž našim čitateľom činnosť tejto skupiny.

Generácia Nula ako literárne zoskupenie autorov vznikla v roku 2011 s cieľom prinášať pestrú tvorbu vekovo aj zameraním rozmanitých literárnych autorov. V súčasnosti sme deviati, muži aj ženy, pričom máme medzi sebou prozaikov, básnikov, aforistu aj dokumentaristu. Profesiami je to tiež pestrá paleta, ale aj z pohľadu veku. Keď to spolu zmiešame, pridáme živú hudbu rôznych interpretov či výtvarné umenie, zväčša je z toho príjemné kultúrne podujatie s cieľom zastavenia uponáhľaného času. Organizujeme rôzne kultúrne podujatia, čítačky, ale tiež sme na rôzne podujatia pozývaní. Precestovali sme spolu už množstvo miest na Slovensku, dokonca raz sme prišli na besedu na strednú školu ako živá maturitná otázka.

Si v redakčných radách viacerých časopisov, tiež členom Spolku slovenských spisovateľov. Čo ti táto činnosť prináša?

Manželka by vám zrejme povedala, že mi to skôr odnáša, napríklad veľa času. (smiech) Samozrejme, veľa mi to aj prináša. V prvom rade spolupatričnosť v rôznych kolektívoch, prepojenie so zaujímavými ľuďmi, spoluprácu, posilnenie vzťahov, kontakty, skúsenosti... A v neposlednom rade spomínanú sebarealizáciu.

Píšeš prózu i poéziu. Poznáme najmä tvoje príležitostné básne, ktoré zjavne majú v čitateľskej obci na sociálnych sieťach úspech. Aké témy vo svojej poézii teda spracúvaš a aké plány máš v poetickej oblasti?

V poézii rovnako ako v iných žánroch je tematické zameranie rôznorodé. V poézii ale vidím úplne iné možnosti uchopenia tej istej témy. Poézia vďaka metaforickosti ponúka jedinečný priestor, ako do slov ukryť viac, ako sa na prvý pohľad zdá. Niekedy stačí ráno nasadnúť do auta a kým sa presuniem do práce, mám nový námet na rozpracovanie do básne. Inokedy nemusím nikam ísť, podnet príde hoci aj prostredníctvom médií či sociálnej siete. Ako napríklad nedávno - úmrtie Mira Žbirku.

A plány? Postupne sa mi zbierajú básne na ďalšiu básnickú zbierku.

Pripravuješ nejaké dielo?

Rozprávka písaná pod hviezdami je na svete, čiže vrhol som sa teraz na spracovanie ukončeného rukopisu s názvom Dom s úsmevom, ktorý som už spomínal vyššie. Tu však nemám za cieľ priniesť publikáciu, s ktorou chcem vyrukovať smerom k verejnosti. Nebránim sa tomu, ale skôr je mojou túžbou zachovať spomienku na predkov a pre príbuzných či potomkov. V posledných rokoch som totiž našiel zaľúbenie v zbieraní spomienok, fotografií, artefaktov, zápisov z matrík a čohokoľvek, vďaka čomu sa o svojich predkoch dozvedám viac. Zbieram, aby som zachoval pre ďalších, ktorí ešte len prídu. Aj kniha Dom s úsmevom je toho súčasťou a zároveň čiastočným výsledkom tohto zachovávania. Prináša prozaicky spracovaný príbeh s viacerými zvratmi, ktoré pripravil život - a to je na tom to silné, že nejde o udalosti vymyslené.

Napokon by som ti rada položila otázku, ktorú často dávam aj iným autorom: ruka v ruke s literatúrou ide aj výtvarné umenie. Veď súčasťou literárnych diel, najmä tých knižných a časopiseckých, sú ilustrácie alebo rôzna originálna grafika, a to či už vnútri diela, alebo na jeho obálke. Ako ty ako literárny autor vnímaš vzťah literatúry a výtvarného umenia?

Veľmi intenzívne. Výtvarné umenie mám vo zvláštnej úcte a obdivujem ho neraz viac ako literárne umenie. Napríklad z literárnych žánrov, ktoré rád čítam, si najradšej vyberám životopisy pozoruhodných osobností. A vyhrávajú práve životopisy maliarov. Aj v umeleckých spoluprácach obľubujem prepojenia s výtvarným umením. Všeličo, čo je slovami náročné vyjadriť, vystihne práve výtvarné umenie. Veď pozoruhodný obraz, to je jedna báseň!