Miroslav BÚRAN

08.09.2022

Páči sa mi čistota prírody

Miroslav Búran je slovenský básnik a prozaik, ktorý žije a pôsobí v záhorskej obci Jablonica. Literatúre sa venuje nepretržite už pätnásť rokov. Jeho prvotinou bola kniha Štyri ruky života, lebo nultá zbierka Podoby nemá pridelené ISBN. Jeho inšpiráciou pri písaní býva najmä príroda a život ako taký. Zúčastnil sa viacerých literárnych súťaží (Florinova jar, Literárny Lučenec, Prvotiny Olomouec, Literárna Senica, Rozlogi a ďalšie), v ktorých získal pekné ocenenia. Publikoval aj v literárnych časopisoch: Dotyky, RAK, Slnečník a Vertigo. Na konte má štyri knihy poézie, tri novely a dve knihy pre deti. Posledná kniha poézie vyšla dvojjazyčne v Poľsku pod názvom Wiersze. Ide sa o básne z poľskej literárnej súťaže Rozlogi (Rozhľady.)

Začiatkom augusta 2022 vám vo vydavateľstve Signis vyšla nová kniha pre deti Veveričkine trampoty. Tak ako pri minulej knihe Katkine dobrodružstvá, aj tu ste sa nechali inšpirovať prírodou a zvieratkami.

Prečo ste siahli po tomto prírodnom motíve? Čo vám práca s prírodou a jej motívmi dáva?

Ako som už spomínal, príroda mi je osobne veľmi blízka a trávim v nej veľa času. Vraciam sa tým ku koreňom ľudstva a páči sa mi tá jej čistota. Navyše zvieratá sú čisté, neskazené bytosti riadiace sa výlučne svojím inštinktom. Aj keď tým mojim v knihe som priradil ľudské vlastnosti, snažil som sa, aby si zachovali zvieraciu podstatu. To, či sa mi to podarilo, musia posúdiť čitatelia.

Hlavnou postavou vašej najnovšej knihy Veveričkine trampoty je veverička Radka. Ďalšími postavami sú malý zajko Félix a drozdík Rasťo. Veverička má zatupené pazúriky a svoje problémy majú aj jej druhovia. Je to pomerne nezvyčajný a zaujímavý motív. Ako ste k nemu prišli?

Je fakt, že túto knihu som písal v čase prvej vlny Covid - 19. Vtedy sme ešte nevedeli, ako sa celá situácia vyvinie a nevyzeralo to s nami vôbec dobre. Tak som sa nejako podvedome snažil vymyslieť príbeh so šťastným koncom. Vymyslel som teda zdravotné problémy, ktoré sa dajú vyriešiť. Nebol v tom vôbec nejaký prvoplánový zámer. Napadlo mi to len tak ako väčšina mojich príbehov. Čiže nemám na to nejaké racionálne vysvetlenie, asi len to podvedomie.

Všimla som si, že vaše knihy pre deti sa začínajú v podstate in medias res, teda "vpádom" priamo do problému, do jadra príbehu. Je to podnetný prístup. Prečo ste zvolili práve takúto kompozíciu?

Máte pravdu začínam priamym vstupom do problému. Keďže žijeme naozaj vo veľmi rýchlej dobe, viem aké ťažké je zaujať čitateľa. Navyše každoročne vychádza veľmi veľa kníh a mám pocit, že čitateľov ubúda. Preto sa snažím hneď od začiatku zaujať dynamikou príbehu. Vyhýbam sa tak siahodlným opisom a sústredím sa viac na dej. Čiže mojím cieľom je ihneď zaujať čitateľa.

Vaše detské knihy majú vo verejnosti veľký úspech. Sú rýchlo vypredané a je po nich veľký dopyt. Priblížte nám reakcie detí, prípadne aj ich rodičov, s ktorými ste sa stretli, na vaše knihy. Aké reakcie vás najviac potešili?

Som z toho naozaj milo prekvapený. Priznám sa, že keď som knihy vydával, nevedel som, čo od nich čakať, ale reakcie sú naozaj veľmi pozitívne a to ma teší. Prekvapilo ma, že deti zo škôlky, kde som bol na besede, poznali dej a všetky postavy, a pritom ešte nevedia čítať. Čítali im ich panie učiteľky a zrejme sa im ten príbeh o Katke a potkanovi Ferovi vryl do pamäti. Ako vravíte, písalo mi aj kopec rodičov detí, že aj ich ten príbeh zaujal, tak to ma veľmi potešilo. Navyše som od detí zo Základnej školy v Jablonici dostal aj niekoľko kresieb s motívom knihy, čiže v nich niečo zanechala. Mal som ich dosť dlho vystavené v byte. Teraz sú pekne uložené v obale. Skutočne si vážim každú jednu reakciu, vlastne kvôli tomu píšem.

Čo vám vlastne na obe knihy povedala vaša neterka Simonka, pre ktorú ste tieto príbehy písali?

Simonka vlastne Katkine dobrodružstvá čítala ako prvá. Trvalo jej to hodinu až dve hodiny a nahrala mi k tomu hlasový odkaz. Vravela v ňom, že sa jej to páči, naozaj veľmi páči a hneď pýtala Veveričku. Bola veľmi nedočkavá. Takže vtedy som vedel, že to bude dobré a bol som spokojný. Veveričkine trampoty v čase rozhovoru ešte nedočítala, ale tiež sa jej páčila, aj keď už je staršia a venuje sa inému žánru konkrétne fantasy.

Ako by ste vo všeobecnosti charakterizovali svoje posledné dve knihy pre deti - Katkine dobrodružstvá a Veveričkine trampoty? Čo ste nimi chceli svojim čitateľom odkázať?

Sú to knihy, kde prevláda najmä charakter, priateľstvo, vzájomnosť a ochota si pomáhať. Chcem tým poukázať na fakt, že ľudskosť sa z ľudí nevytratila, že v nás stále je, len ju musíme častejšie ukazovať.

Poďme späť do minulosti. S literatúrou ste začínali na vojenčine, keď ste pociťovali pocit odlúčenia od rodiny a priateľov. Čo ste v tom období písali?

Áno, je to tak, boli to moje úplne prvé texty. Jednalo sa o poetické piesňové texty. Dlho som sa im nevenoval, až po čase som sa k nim vrátil. Teraz píšem prevažne texty pre mladého hudobníka Ondreja Čuraja pôsobiaceho pod pseudonymom Andy CJ. Urobili sme spolu pätnásť piesní, ktoré sú dostupné aj na rôznych hudobných platformách, ako napr youtube.com. Je z toho celý album a volá sa Zaľúbený do hudby.

Veľa píšte o porozumení, láske, empatii a spolupráci. Čo pre vás znamená rodina a priatelia?

Áno, tieto vlastnosti sú pre mňa veľmi dôležité a spomínaní ľudia taktiež. Bez nich by som nebol tým, kým som, čiže moja rodina, priatelia a okolie formujú môj charakter. Na základe týchto vlastností potom tvorím svoje diela.

Ste známy aj ako básnik. Vyšlo vám viacero básnických zbierok, napr. Podoby, Štyri ruky života (obe 2010), Potreba milovať (2014), V hluchom svete (2017). Priblížte našim čitateľom, aké motívy a témy v nich spracúvate, čo charakterizovalo vaše vtedajšie životné obdobie.

Čo sa týka poézie, hlavným motívom je láska, sklamanie, smútok. Čiže toto obdobie bolo akýmsi obdobím prežívania. Človek má nejaké predstavy o živote, a keď to potom nejde tak, ako by chcel, musí sa s tým vyrovnať. Tie básne boli aj akousi formou psychohygieny. Vypísaním sa zo sklamaní a smútkov. Taký je život, raz sme hore raz dolu. V tom je krása poézie: zachytenie pocitov v danom okamihu bytia.

Písali ste aj novely, napr. Návrat do prítomnosti (2015) a Poblúdenie (2016). Čo vás viedlo k ich napísaniu a čo ste nimi chceli čitateľom povedať?

Keď som mal pocit, že už nemám čo povedať poéziou, začal som písať prózu. Tá mi dávala priestor na širšie vyjadrenie sa. Naproti tomu báseň je veľmi krátky útvar, kde na malej ploche treba pár slovami povedať ucelený príbeh. Próza mi dovolila hrať sa s postavami a tvoriť ich charaktery. Navyše som si chcel dokázať, že som schopný napísať novelu, ktorá bude mať postupný vývoj postáv, dynamický dej a zaujme čitateľov. Mám rád oba žánre, veľmi ťažko si z nich viem vybrať.

Zúčastnili ste sa aj viacerých literárnych súťaží, napr. Florinova jar (2008), Prvotiny Olomouc (2008), Literárny Lučenec (2008), na ktorých ste získali 1. miesto, Literárnej Senice a pod. Aké texty ste pre porotu vybrali? Boli následne niekde publikované?

V tom čase som vyberal najlepšie texty podľa môjho uváženia. Tie, ktoré sa umiestnili v súťažiach, boli publikované v ich zborníkoch. Čiže to bolo aj motiváciou ísť do tých súťaží. V súčasnosti posielam už iba do poľskej súťaže, kde sa mi z nejakého dôvodu darí vyhrávať. Neviem, čím to je, že sa Poliakom moje básne páčia, aj keď ich píšem už ozaj málo.

Ste aj spoluautorom monografie o obci Jablonica, v ktorej žijete a pôsobíte, Jabuonické všelico. Prispeli ste do nej svojimi textami...

Áno, monografia vyšla pri príležitosti 750. výročia prvej písomnej zmienky o obci Jablonica. Ja konkrétne som napísal úvodnú báseň Domov - venovanú obci, plus ďalšie tri básne Leto, Návrat a Vŕba. Ďalej som spracoval tému Pamiatky a sochy Jablonice v roku 2012. Ide sa o fotografie a krátke popisy pamiatok a sôch v obci. Niečo o ich histórii a ako sa časom zmenili. Monografia ako taká mapuje históriu, pamiatky a život v obci Jablonica. Od jej vzniku až po súčasnosť, konkrétne do roku 2012. Sú v nej spomenuté aj naše najvýznamnejšie osobnosti a ich prínos obci.

V súčasnosti píšete a zatiaľ len na internete uverejňujete svoje poviedky o živote ľudí v Jablonici Ťažký život na dzedzine. Všetky texty píšete v jablonickej záhoráčtine. Podľa odoziev sú tieto vaše poviedky veľmi úspešné. Charakteristické sú ľahkosťou písania a dobrou čitateľnosťou, Záhoráci sa v nich ľahko nájdu, pričom je zrejmé, že niektoré príbehy sa zakladajú na realite. Čo vás viedlo k písaniu takýchto poviedok?

Ja už som v záhoráčtine písal niekoľko poviedok predtým, ale používal som ju iba v priamej reči. Teraz mi napadlo napísať celý text po záhorácky. Čítal som knihu Tremolo ostinato od Veroniky Šikulovej, ktorá sa mi veľmi páči. Je tam taký svojský modranský dialekt. Tak som si povedal, že prečo sa znova nevrátiť k tej našej záhoráčtine. Vytvoril som si niekoľko smiešnych postáv a príbeh bol na svete.

Nie je veľa autorov, ktorí sa odvážia písať beletriu v nárečí. Čo vás viedlo k tomu, aby ste písali v záhoráčtine? Nebáli ste sa, že budete mať menej čitateľov alebo že sa tieto texty nestretnú s pochopením alebo záujmom (hoci nakoniec opak je pravdou)?

Vôbec som nepremýšľal nad tým, či budem mať menej čitateľov. Ja si vravím, že ak sa to, čo píšem, páči aspoň jednému človeku, tak som spokojný. Samozrejme, ak by neprišla žiadna odozva, určite by som v písaní nepokračoval. Spätná väzba je pre mňa dôležitá.

Vráťme sa do súčasnosti. Prezraďte našim čitateľom, čo okrem týchto záhoráckych príbehov pripravujete, na čo sa môžeme tešiť. Vieme, že máte rozpracovaných viac vecí; sú medzi nimi aj príbehy pre deti (o Viktorovi), no píšete aj poéziu. Čo uprednostňujete? Ako vidíte vašu literárnu budúcnosť?

V súčasnosti mi dosť času zaberá písanie spomínaných príbehov zo Záhoria. Ako ste vraveli, mám rozrobené detské knihy. Prezradím, že ďalšou v poradí by malo byť pokračovanie Katkiných dobrodružstiev. Poézii sa venujem už veľmi málo, ale pre spomínanú poľskú súťaž vždy nejaké vytvorím. Mám v hlave ešte nejaké nápady, ale čo prinesie budúcnosť, ukáže až čas. Teraz sa sústredím na prezentovanie ostatej knihy Veveričkine trampoty, ktorá si, dúfam, nájde cestu k čitateľom minimálne tak ako Katkine dobrodružstvá.