Siniša Glavašević: Príbehy z Vukovaru. Z chorv. originálu prekl.: Lýdia Camponi, Marianna Kamenická, pôvodné vyd.: Matica chorvátska

Siniša Glavašević, Priče iz Vukovara, ktorý vyšiel vo vydavateľstve: Matica Hrvatska, Záhreb 2007

Vojna je skutočne to najhroznejšie a najničivejšie, čo môže ľudstvo postretnúť. Zmysel mnohých gest, jednotlivých slov a značiek, ktoré sme ešte do včera hrdo používali, sa teraz, vo víre smrti, stal jasnejším. Vukovar je zaručene to najúprimnejšie mesto na svete, pretože odraz každého vysloveného slova sa okamžite odzrkadľuje aj v srdciach hovoriacich. Vo Vukovare sa vám dnes nemôže stať, že vám niekto zaželá dobrý deň bez toho, aby to tak skutočne myslel. Keď sa pýtajú na vaše zdravie, nemajú na mysli nádchu, reumu, či niečo podobné. V skutočnosti ich zaujíma váš život a rany, ktoré ste mohli utŕžiť hoc aj vtedy, keď ste poslušne sedeli v pivnici. Mohli ste ich utŕžiť, aj keď ste pomáhali niekomu na ulici. Brok, šrapnel, guľka sú rýchlejšie ako vaše myšlienky a drsne prerušia aj ten najkrajší detský sen. Ako tomu šesťmesačnému dieťaťu v matkinom náručí. Zničia aj tie zriedkavé vzácne chvíľky, ktoré si všetci zachvátení vojnou ukradnú, aby aspoň v predstavách boli so svojimi drahými.

Verte mi, že vojna je najväčšia podlosť, ktorú vo svojej zvrátenosti človek vymyslel - možno preto, aby mohol, keď bude po všetkom, síce s ľútosťou, ale znovu, hanobiť.

Zdá sa mi, že som jeden z mála šťastlivcov, ktorým sa podarilo zapísať svoju myšlienku pri pátraní za strateným či ešte nedosiahnutým, to je vlastne jedno. A popri písaní, niekde v hĺbke svojej duše, a niekedy aj pred živým obrazom krvi, smrti a ničenia, som nikdy nezabúdal na bojovníkov, chorvátskych obrancov, ktorí nemali to šťastie, ktorí sa nedožili svojich myšlienok a už vôbec nie svojich rodín a svojich lások.

V ich mene prijmite aj moje prvé slovo, slovo pravdy a lásky.

Kniha je dostupná u prekladateľky: galisovalyd@gmail.com