Igor LEBIEDZÍK

20.01.2025

Prioritu vo výkladoch kníhkupectiev by mali mať slovenskí spisovatelia

Igor Lebiedzík sa narodil v Trnave a v mestečku Sereď, kde prežil svoju mladosť. Je absolventom SPŠ strojníckej, Pedagogickej fakulty a po nástupe k Colnej správe SR získal odborné špecializované colné vzdelanie. Počas svojej mnohoročnej práce v colnej správe prešiel mnohými vedúcimi a manažérskymi funkciami, pôsobil aj ako lektor a koordinátor rôznych odborných projektov a spolupracoval pri tvorbe colných a daňových predpisov. Bol dopisovateľom okresných novín, venoval sa písaniu poviedok a odborných článkov. V roku 2019 vydal e-knihu Muž od Hradnej stráže a srnka (vlastným vyd.), ktorá vyšla v roku 2022 v tlačenej forme. V súčasnosti pracuje v spoločnosti, ktorá sa venuje colnému a daňovému poradenstvu. Koncom roka 2023 mu vo vydavateľstve Signis vyšiel román Lov na colníka (vyd. Signis, 2023) a v súčasnosti je v tlači v poradí jeho tretí román Posledná šanca, ktorá sa má objaviť na vianočnom trhu.

Pre čitateľov zhrňme tvoje doterajšie literárne pôsobenie. V roku 2019 si vydal svoj románový debut Muž od Hradnej stráže a srnka, ktorá sa dočkala aj tlačeného vydania. Nasledujúci rok vyšiel úspešný román Lov na colníka a v súčasnosti je v tlači tvoj posledný románový počin Posledná šanca. Hoci si vstúpil na knižný trh v podstate nedávno, nie si nováčik, skúsenosti s písaním článkov a poviedok máš mnohoročné. Prečo si sa teda rozhodol prejsť od krátkych literárnych útvarov k tým najrozsiahlejším, ako sú romány?

Krátke literárne útvary sú podľa mňa oveľa jednoduchšie, neumožňujú rozvíjať dej, hlavnú postavu, vedľajšie postavy a neposkytujú toľko priestoru ako román, v ktorom nachádzam širšie možnosti, ako sa "prihovoriť" čitateľovi a vyjadriť to, čo sa následne odvíja v deji. Pri písaní sa snažím vžívať do pocitov jednotlivých postáv, oživovať priestory, v ktorých sa dej odohráva, a využívať aj svoje schopnosti vnímať okolie a duchovný svet. Snažím sa podávať maximálny výkon, pričom beriem do úvahy aj statusy rôznych príbehov ľudí okolo seba. Samozrejme, že aj básne a poviedky majú svoje čaro.

Presne pred rokom ti vyšiel rozsiahly román Lov na colníka, ktorý v čitateľskej verejnosti zaznamenal úspech, a distribučná sieť si asi štyrikrát vypýtala poslanie ďalších kusov. Kniha je však už takmer vypredaná, podarilo sa to v podstate za 7 – 8 mesiacov. Ako hodnotíš jej osud zo súčasného pohľadu?

Domnievam sa, že záujemca o dobrú knihu, ktorý príde do kníhkupectva, vyberá knihu v prvom rade aj podľa obálky, ktorá ho musí zaujať, a to jedna z mojich priorít. V tomto prípade bol návrh obálky a aj obálka spracovaná a urobená (aj vďaka vydavateľstvu Signis) s profesionálnym nadhľadom. Obálka je skutočne pekná a jej predná i zadná strana vystihuje dej knihy.

Pokiaľ je rukopis dobrý a distribučná firma knihu prijme a dodáva do kníhkupectiev, tie by ich mali uprednostňovať vo svojej ponuke a vo výkladoch ako novinku viditeľným spôsobom. Samozrejme, že prioritu by mali mať slovenskí spisovatelia. Žiaľ, realita je iná a je nepochopiteľná pre toho, kto ju nepozná...

S predajom knihy som spokojný. Domnievam sa, že je to "dobrá" kniha. Koniec-koncov, môj názor potvrdzujú aj čitatelia v recenziách kľúčových kníhkupectiev.

Všetky tvoje romány sú charakteristické výraznou prítomnosťou mystiky a tajomna, ktoré zväčša súvisia so slovenskými horami alebo starobylými úzkymi uličkami a vystupujú v nich aj duchovné bytosti. Prečo práve tieto prostredia viažeš s mystikou?

Pohyboval som sa v horách dosť dlho na to, aby som pochopil, že hory sú svojím spôsobom tajomné. Cítil som v nich energiu a zažíval rôzne pocity a príhody, ktoré si neviem vysvetliť. Rovnako sa to stáva aj v starobylých častiach Prahy, ktorá ma neustále priťahuje. Prechádzať sa večer po Starom Meste, Novom Meste alebo po Malej Strane a Hradčanoch je niečo mystické, plné pocitov a akejsi zvláštnej miloty a radosti. Nevyhľadávam však preplnené uličky a námestia – vyhľadávam tiché uličky, v ktorých sú "vpísané" vlastné príbehy. Každý meštiansky dom, záhrada či palác má svoju históriu, ktorú vnímam s určitou intenzitou. Našli sme si skvelé ubytovanie v jednej starobylej renesančnej budove zo 16. storočia, ktorá je na Malej Strane, pod dominantnými múrmi Rajskej záhrady Pražského hradu a pár minút peši od Karlovho mostu, Kampy a od Pohořelca. Okrem úžasného areálu Vyšehradu máme blízko takmer všetky skvosty prenádhernej Prahy. V týchto častiach Prahy sa orientujem ako jej súčasť - akoby som v nich niekedy žil.

Príbeh Muža od Hradnej stráže... sa takmer celý odohráva v Prahe, kde hlavný hrdina pôsobí ako člen Hradnej stráže, Lov na colníka je situovaný do prostredia Roháčov a v Poslednej šanci sa oblúkom vraciaš do Prahy, ale aj opäť do slovenských hôr, tentokrát do Vysokých Tatier. Vo všetkých troch knihách sa čitateľsky najpútavejšie pasáže odohrávajú práve v menovaných oblastiach. Mnohé situácie sú tak presne opísané a s takými vedomosťami, akoby si ich sám prežil...

Viackrát som spomínal, že všetko je fikcia a to, čo nie je fikciou, je pravda a že riešenie tohoto nepodstatného "problému" nechám na čitateľoch. Rozhodol som sa, že vysvetlenie podám na krste tretej knihy POSLEDNÁ ŠANCA, ktorý bude pre pozvaných čitateľov a hostí na začiatkom budúceho roka.

Porovnávajúc všetky tri texty, zisťujeme, že hlavným hrdinom je vždy hrdý, odvážny a trénovaný človek, odborník v policajnej alebo vojenskej sfére. Ako ti napadla idea situovať svojich hrdinov práve do týchto profesií?

Každý z hlavných hrdinov bol na začiatku príbehov jednoduchým človekom so všednými starosťami a každý z nich bol nedobrovoľne – a možno skonštatovať, že aj násilím, zatiahnutý do boja o svoju existenciu. V prvom románe mal Leitrich osemnásť rokov, bol chudý, mal narušenú chrbticu, kvôli ktorej trpel neustálymi bolesťami a problémami s dýchaním. Aby prežil a prekonal všetky strastiplné a aj životu nebezpečné situácie, musel vynaložiť maximálne úsilie. Jeho organizmus priam explodoval. On a jeho priatelia mali neodolateľnú chuť žiť a prežiť. Vzájomne si pomáhali, riskovali a povzbudzovali sa. Žiaľ, poznal som vtedy prípady, kedy niektorí obdobie po skončení základnej vojenskej služby nezvládli a nedokázali zvíťaziť nad posttraumatickým syndrómom.

V druhom románe si hlavný hrdina Hardin robil len svoju prácu, ktorú mal rád a ktorú považoval za prioritu vo svojom živote. Bol to profesionál, ktorých je dnes málo. Do jeho života zasiahli zrazu udalosti, ktoré preklopili jeho život. V jednom okamihu ho opustila milovaná priateľka, s ktorou plánoval spoločný život, zradil ho jeho nadriadený a stratil aj svoju prácu. Z ničoho nič zostal sám, nemal tušenie, čo sa okolo neho deje a musel bojovať o svoj život. Prekérna situácia, na ktorú nie je nikto z nás pripravený. Čo mal robiť?

V treťom románe bojuje hlavný hrdina Lian so svojím démonom a svojím egom. Svojho otca nepoznal a nemohol sa kvôli svojej práci na nikoho viazať. Vo voľných chvíľach sa snažil žiť ako ostatní, ale nebolo to jednoduché, pretože jeho démon využíval každú jeho slabosť a psychickú únavu. Keď sa v jeho živote objaví krehká žena, pochopí, že dostal poslednú šancu pre nový začiatok.

Medzi nami žijú skutoční hrdinovia, ktorí by si zaslúžili od spoločnosti oveľa, oveľa viac pozornosti. Sú to najmä opatrovateľky, sestričky v nemocniciach, v sociálnych ústavoch a v domovoch dôchodcov, ktoré sa dennodenne starajú o chorých klientov, matky, ktoré majú postihnuté detičky... Patrí im obrovský obdiv a úcta. Toto sú skutoční hrdinovia!

Vieš si predstaviť, že by niekedy bola hrdinkou tvojho románu žena?

Prečo nie? Viem si to predstaviť. Možno potrebujem ešte čas, ale mám už v hlave zárodok nového príbehu. Len neviem, či sa dokážem naplno vcítiť a vžiť do mysle hlavnej hrdinky a pochopiť ju.

Poďme k tvojej najnovšej knihe Posledná šanca, na ktorú všetci netrpezlivo čakáme, kým príde z tlačiarne. Prečo si jej dal takýto názov?

Hlavný hrdina Lian sa domnieva, že dosiahol vo svojom živote všetko, čo chcel, ale podľahol akejsi falošnej spokojnosti. Jeho život bol ťažký. Svojho otca, ktorého tak veľmi potreboval a túžil po ňom, nepoznal a brat odišiel kamsi do Írska. Pretĺka sa životom len so svojou maminkou, ktorú si nadovšetko váži a miluje. Má priateľky, s ktorými udržiava určité vzťahy, ktoré však nesmú byť citové. Tajomná bytosť, ktorá mu pomáha a ukazuje smer len v životu nebezpečných situáciách, mu však dá poslednú šancu, aby túto nezmyselnú "neresť" zmenil...

Hoci sa román dostane k čitateľom asi v decembri tohto roku, my už vieme, že aj tu sú isté situácie opradené tajomnom a mystikou, ktoré niekedy hraničia s jemnými hororovými scénami (to je môj osobný čitateľský pocit). Pre mňa ako čitateľku najviac zarezonovala scéna z výšľapu hrdinu v Tatrách a môžem povedať, že by som naozaj nechcela takýto zážitok mať...

Nikto si neplánuje nepríjemné a niekedy až životu nebezpečné chvíle. Samozrejme, že môžeme ovplyvniť určité riziká, ktoré súvisia napr. s pobytom v horách, ale môžeme ovplyvniť napr. riziká pri šoférovaní?

Sledujem pravidelne zásahy Horskej záchrannej služby a mnohokrát len krútim hlavou. Títo anjeli sú skutočne neskutoční. V horách musíš byť pripravená, skúsená a mentálne silná. Niekedy je nutné potlačiť strach a bolesť. Akonáhle sa zmení počasie a príde chlad a zima, človek stráca istotu a pocit bezpečia. Najhorším možným prípadom je, keď človek "stvrdne" (je v šoku) a bráni sa každej pomoci. Vtedy je to, najmä v strmom skalnatom alebo snehovom teréne, naozaj zlé. Existuje päť základných pravidiel, ktoré by mal poznať každý, kto sa v horách pohybuje a ktoré je potrebné dodržiavať pri pomoci a úraze v horách – ticho, teplo, tíšenie bolesti, tekutiny a transport.

Čo sa týka stretnutia s tajomnou bytosťou – quién sabe...?

Na svoje si prídu aj milovníci starej Prahy, je vidieť, že Prahu dokonale poznáš, a preto sú tvoje opisy prostredia veľmi hodnoverné. Zrejme máš k tomuto mestu osobitný vzťah...

Áno, môj vzťah k Prahe je osobitný a silný. Nebolo to však vždy. Boli časy, keď som o nej nechcel ani počuť...

Oproti prvým dvom románom v tomto nájdeme aj pomerne veľa humoru, najmä v scénach, kde chce susedka vydať svoju dcéru za hlavného hrdinu a dcéra sa následne pred ním predvádza. Čerpáš takéto situácie z pozorovania okolia alebo je všetko len tvoja veselá fikcia?

Pred napísaním tretej knihy som dlho premýšľal nad námetom. Prvé dve knihy boli tak trochu smutné a miestami dramatické. Z uvedeného dôvodu som zvolil iný typ "rétoriky," ktorým som chcel uvoľniť dej a poskytnúť čitateľovi úsmevnejší pohľad. V niektorých krátkych oddychových scénach som si dovolil nadľahčene kritizovať nešváry súčasného života a použiť najmä drsnejší humor hlavných protagonistov, ktorý nadväzuje na slávne hlášky z obľúbených filmov. Nejde o fikciu. Keď som bol mladý, zažíval som skutočne podobné scény s milými susedkami... (smiech).

Na záver nám prezraď, čo pre svojich čitateľov ďalej chystáš. Bude to nová knižka alebo nejaká akcia?

Ako som už spomenul, chystám krst svojej tretej knihy Posledná šanca. Mala by to byť príjemná akcia s príjemnými ľuďmi a priateľmi v útulnom prostredí, so zástupcami vydavateľstva Signis, s ktorým spolupracujem a ktoré si vážim (ďakujem za doterajšiu spoluprácu) a so zaujímavým hudobným hosťom, ktorého som stretol na jednom krste známej spisovateľky v Bratislave. Dúfam, že všetko vyjde, drž mi, prosím, palce...

Na záver by som chcel podotknúť, že mám rozpísanú štvrtú knihu, ktorá bude sci-fi románom a odohrávať sa bude v prostredí našich nádherných hôr...

Eva Čulenová