Miroslav BÚRAN

Možno povedať, že všestranný jablonický spisovateľ Miroslav BÚRAN patrí k autorsky najplodnejším súčasným autorom Záhoria. V podstate každý rok mu vychádza kniha, ktorá zaujme buď malých čitateľov, alebo dospelých, a to nielen v okruhu záhorských miest a obcí, ale na celom Slovensku. Literatúre sa venuje nepretržite už pätnásť rokov. Jeho prvotinou bola kniha Štyri ruky života (nultá zbierka Podoby nemá pridelené ISBN). Zúčastnil sa na viacerých literárnych súťažiach (Florinova jar, Literárny Lučenec, Prvotiny Olomouc, Literárna Senica, Rozlogi a ďalšie), v ktorých získal ocenenia. Publikoval aj v literárnych časopisoch: Dotyky, RAK, Slnečník, Vertigo, ukážky jeho diel, ich recenzie a rozhovory s ním publikuje aj Orol tatranský, literárna príloha Slovenských národných novín. Venuje sa mnohým literárnym žánrom: od poézie, cez poviedky a ich zbierky, novely a až po detské knihy. Jedna kniha poézie vyšla dvojjazyčne v Poľsku pod názvom Wiersze, čo sú básne z poľskej literárnej súťaže Rozlogi (Rozhľady). Na Vianoce 2022 mu vyšla kniha humoristických poviedok z dedinského prostredia Ťažký život na dzedzine (vyd. Signis, 2022), celá písaná v jablonickej záhoráčtine, a v priebehu roku 2023 dotlač úspešných kníh pre deti Katkine dobrodružstvá (vyd. Signis, 2022) a Veveričkiných trampôt (vyd. Signis, 2022). Keďže tieto detské publikácie majú vo verejnosti úspech, v druhej polovici roka 2023 mu vyšlo pokračovanie Katkiných dobrodružstiev Katkine dobrodružstvá 2 (vyd. Signis, 2022). V máji 2024 mu v našom vydavateľstve vydavateľstve Signis vyšla pekná kniha básní pre deti o liečivých bylinkách Nezbedné bylinky a ostatný príbeh pre detičky Viktorovo hľadanie (Signis, 2025) uzrel svet len začiatkom marca 2025. Svoje nové poviedky a básne publikuje aj na sociálnych sieťach, kde má úspech, autorsky sa podieľa aj na textoch piesní. Zúčastňuje sa autorských besied s čitateľmi, najmä detskými, s ktorými sa rozpráva o svojich príbehoch pre deti o zvieratkách a ich vzťahoch s ľuďmi. Svojimi dielami a prácou prezentuje nielen obec Jablonica, ale celé Záhorie, keďže jeho knihy sú rozpriestranené po kníhkupectvách na celom Slovensku a jeho meno sa objavuje v celoslovensky pôsobiacich literárnych novinách a časopisoch.

Od nášho posledného rozhovoru publikovaného v marci 2024 v Orle tatranskom, literárnej prílohe Slovenských národných novín, a v Záhoráku ubehol presne rok. Odvtedy ste sa autorsky opäť posunuli: vyšla vám nová knižočka pre deti Viktorovo hľadanie, ktorá uzrela svetlo sveta len nedávno, v marci 2025 a vieme, že ste dokončili aj rukopis románu pre dospelých pod názvom Manipulátor. Na sociálnych sieťach ste sporadicky publikovali aj niekoľko príležitostných básní. Autorsky ste teda veľmi aktívny. Kde na to beriete čas?

Písanie ma baví a napĺňa, preto keď dostanem nejaký nápad, ktorý má potenciál, snažím sa ho rozvinúť do širšej formy a vtedy z toho vznikne kniha. Občas je to len niečo krátkodobé, ako už vami spomínané básne. Snažím sa na písanie vyhradiť väčšiu časť svojho voľného času.

Vaša ostatná kniha Viktorovo hľadanie sa od marca, kedy vyšla, už pomaly etabluje na celoslovenskom knižnom trhu. Na Záhorí sa, samozrejme, do povedomia dostáva rýchlejšie. Ako hodnotíte jej doterajší, zatiaľ krátky život?

V marci som absolvoval niekoľko besied na základných školách a v škôlkach a kniha mala u detí veľmi dobrú odozvu. Dokonca mám spätnú väzbu aj od dospelých ľudí, ktorá je tiež veľmi pozitívna, takže som s reakciami na knihu nadmieru spokojný.

Hlavná postava tohto príbehu Viktor sa už ale objavil vo vašich predchádzajúcich knihách, nejde o úplne novú literárnu postavu...

Áno, postava Viktora sa objavila v knižnej sérii o dievčatku Katke - Katkine dobrodružstvá, a to konkrétne v druhej knihe. Tá vyšla pod názvom Katkine dobrodružstvá 2. Viktor patrí medzi dôležité postavy celej knihy a myslím si, že je to veľmi výrazná postava, ktorá si zaslúži samostatnú knihu. Na základe týchto pocitov som sa rozhodol mu ju venovať. Takže kniha Viktorovo hľadanie je vlastne akýmsi voľným pokračovaním knižnej série o Katke.

Kniha Viktorovo hľadanie, ako ste spomenuli, je prepojená a do istej miery súvisí s vašimi príbehmi o Katke: s Katkinými dobrodružstvami a Katkinými dobrodružstvami 2, no istú spojitosť nachádzame aj s ďalšou vašou detskou knihou Veveričkine trampoty. Vo všetkých príbehoch je leitmotívom hľadanie a nachádzanie prostredníctvom dobrých vzťahov medzi literárnymi postavami, pričom vo všetkých príbehoch sa medzi hlavnými postavami, ak nie priamo ako hlavné postavy objavujú aj zvieratká. Prečo ste sa inšpirovali motívom hľadania a zvieratiek? Čo ste tým chceli svojim čitateľom ukázať?

Máte pravdu, hľadanie je jedným z hlavných motívov mojich kníh. Človek istým spôsobom celý svoj život niečo alebo niekoho hľadá. Či už ide o blízkych ľudí, zážitky alebo skúsenosti... To večné hľadanie je našou každodennou súčasťou, a tak aj moje postavy stále čosi hľadajú. Čo sa týka zvieratiek, tie mám ja veľmi úzko späté s deťmi. Čiže ak ide o detskú knihu, automaticky sa mi tam vkradne nejaké milé zvieratko. Ľudia aj zvieratá sú úzko späté s prírodou, ktorá je taktiež jedným z motívov mojich kníh. Toto všetko mi do seba jednoducho zapadá.

Najnovšia kniha Viktorovo hľadanie sa, podobne ako obe knihy Katkine dobrodružstvá, odohráva v mestskom prostredí, no použitím zvieracích literárnych postáv príbeh aj tak inklinuje k prírode. Ako vnímate vzťah prírody a mestského prostredia? Akú máte motiváciu tieto dve odlišné prostredia takto výrazne prepájať vo svojich dielach?

Toto je ďalšia vec, ktorú sa snažím aplikovať do mojich kníh, že v každom prostredí, aj v mestskom, sa môžu ľudia aj zvieratá cítiť dobre. Že náš život vzišiel z prírody, a preto sa tie moje postavy k nej utiekajú. Dáva im to aj určitú formu voľnosti a slobody. V každom meste je väčšia či menšia trávnatá alebo lesná plocha, kde sa dá oddýchnuť, tak preto používam toto prepojenie.

Váš najnovší rukopis – román Manipulátor, ktorý je však ešte vo vydavateľstve, je oproti milým, optimistickým dielam pre deti alebo oproti Ťažkému životu na dzedzine z vašej ostatnej produkcie pomerne ťažký, miestami hraničí s drámou a kriminálkou. Prečo takýto obrat?

Už som podobné novely v minulosti písal. Napríklad moja staršia kniha Väzenie Dúfať, vydaná v inom vydavateľstve je v tomto štýle. Takže je to akýsi návrat k ťažkým témam. Po tých pozitívnych detských knihách som sa opäť vydal na takúto cestu. To či to bol dobrý nápad, ukáže až čas...

Keďže Manipulátor ešte nie je na svete, nebudeme viac prezrádzať, no ešte spomenieme, že časť z neho ste publikovali vo forme krátkych ukážok na sociálnych sieťach, kde mal úspech. Čím si to vysvetľujete, ak zoberieme do úvahy, že doteraz ste čitateľom ponúkali veľmi milé a empatické príbehy?

Snažím sa, aby tie moje príbehy boli čo najviac uveriteľné, aby sa s tým čitateľ vedel čo najviac stotožniť. Takže zrejme sa mi toto podarilo, a preto sa ľudom tento "ťažký žáner" páčil rovnako, ako ten úsmevný či detský.

Pomerne často sa zúčastňujete aj besied so svojimi čitateľmi. Čo ich najviac zaujíma, na čo sa pýtajú? Našli sa medzi nimi podľa vás aj budúci spisovatelia?

Čo sa týka detí, tie sú veľmi zvedavé a zároveň vnímavé. Myslím si, že sa tam určite nájdu budúci spisovatelia či ilustrátori. Niekoľko detí už má napísané svoje prvé detské príbehy. Či už formou príbehu, rozprávky, alebo komixu. Takže si myslím, že o budúcnosť literatúry sa nemusíme obávať. Čo sa týka ich otázok, je to rôzne. Často sa ma napríklad pýtajú, ako dlho píšem knihu. Ako vzniká taká kniha. Ale napríklad aj koľko som na knihách zarobil. Je to rôzne a záleží od ich fantázie...

Máte veľmi veľké autorské skúsenosti a ste pomerne etablovaný spisovateľ. Ako vnímate prijímanie vašich jednotlivých diel zo strany čitateľskej verejnosti?

Spätná väzba je pre mňa veľmi podstatná. Takže mi na tom, aby boli moje knihy čitateľmi prijaté, veľmi záleží. Aj preto som sa rozhodol zverejniť niekoľko úryvkov zo spomínanej knihy Manipulátor. Takže mne osobne na prijatí mojich kníh čitateľom veľmi záleží. Keby neboli knihy prijaté, asi by som v písaní nepokračoval...

Čo vám na slovenskej literárnej scéne chýba a čo, naopak, vítate?

Asi väčšia podpora vydávania kníh a autorov. Je tu síce Literárny fond a Fond na podporu umenia, ale tieto dve inštitúcie občas nestačia, aby došlo k vydaniu knihy.

Čo považujete za najväčšiu inšpiráciu pre vašu tvorbu?

Najväčšou inšpiráciou v mojej tvorbe je život ako taký. Prežívanie a vnímanie života. A samozrejme príroda, pri ktorej sa to všetko začína...

Keď zatvoríte oči a prenesiete sa do svojho života niekedy ďaleko v budúcnosti, ktoré z vašich diel vo vás pri spomienke na jeho písanie alebo prezentáciu, resp. jeho atmosféru najviac zarezonuje? A ako seba budete vnímať ako autora?

Ku každej knihe sa viaže nejaká spomienka. Určite vo mne rezonuje Ťažký život na dzedzine, pri tejto knihe som sa veľa nasmial. Či už pri samotnom písaní, alebo pri jej prezentácii.

Aké máte ďalšie literárne plány, samozrejme, okrem vydania románu Manipulátor?

Určite by som rád vydal ešte niekoľko detských kníh. Nejaké mám už pripravené v zásuvke, takže uvidím, ktorej z nich sa podarí uzrieť svetlo sveta. A samozrejme sa teším na našu ďalšiu spoluprácu.

EVA ČULENOVÁ

Autor fotografií: JAROMÍR BÚRAN